Keď sa Jaromír Jágr pozrie do zrkadla, vidí nielen hokejovú legendu, ktorá písala dejiny NHL. Vidí aj človeka, ktorý kedysi bojoval s vlastnou zvedavosťou a túžbou po dokonalosti – v kasíne. Nie preto, že by mu chýbali peniaze, ale preto, že chcel “vyzrieť na systém”.
V novej autobiografii JÁ68 otvorene hovorí o období, keď ho pohltil hazard. Nie však v typickom zmysle slova.
Pre Jágra išlo skôr o osobný experiment, o súboj logiky s niečím, čo sa nedá poraziť. „Ja som do kasína nikdy nechodil kvôli ľuďom. Chodil som tam bojovať sám proti kasínu. A vlastne nikdy mi nešlo až toľko o tie samotné peniaze, ktoré môžeš vyhrať. Tých som mal dosť,“ priznáva v knihe JÁ68.
Postupne sa jeho hranie zmenilo na niečo, čo pripomínalo výskum. „Chcel som vyzrieť na systém. Na ten neviditeľný, všadeprítomný mozog kasína, ktorý má rád, keď hráš, ale začne sa hnevať, keď budeš vyhrávať. Vedel som, že ho matematicky neporazím. Ale aj tak som to skúšal z princípu. Kvôli chladnej logike. Skúšal som nájsť chybu v Matrixe,“ opisuje Jágr.
Jeho slová znejú ako dialóg z hollywoodskeho sci-fi, no v skutočnosti ide o úprimné priznanie muža, ktorý sa roky riadil vlastnou logikou aj mimo ľadu.
„Automaty ma nikdy nebavili – sú hra pre tých, čo chcú prehrávať bez boja, zúfalo a trochu v tichosti. Veď aj tie najštedrejšie stroje ti s úsmevom dlhodobo vrátia iba deväťdesiatpäť percent toho, čo im dáš. A zvyšok? Ten si vezmú ako sprepitné za tvoje chabé nádeje,“ píše ďalej.
Namiesto blikajúcich automatov si preto vybral ruletu. Tam cítil systém, logiku a poriadok – niečo, čo sa dalo skúmať. „Radšej som preto väčšinou siahol po rulete. Bola v nej logika. Systém. Čísla. Tridsaťšesť plus nula. Tridsaťsedem možností. A v každej z nich šanca. Malá, ale merateľná,“ vysvetľuje.
Svoje hranie opisuje s typickou presnosťou a vášňou, ktorá mu priniesla úspech aj v hokeji. „Vkladal som žetóny s opatrnosťou chirurga, s vášňou, ktorú iní dávajú do veršov alebo gólových prihrávok. Stávka na číslo, stávka na kríž, na polovicu – a v hlave ti bežia pravdepodobnosti ako splašený kôň,“ dodáva.
Nakoniec však pochopil, že aj tento súboj je vopred prehratý. „Nechcem zabiehať do podrobností. Avšak istá logika v tom naozaj je. Akurát to musíš správne pochopiť. A keď do toho prenikneš naozaj do hĺbky? Nakoniec je ti jasné, že aj táto hra má v dlhšom horizonte iba jedného víťaza. Kasíno,“ priznáva otvorene.
Až strata niekoľkých miliónov dolárov mu priniesla triezvy pohľad. „Jediný scenár, v ktorom budeš víťaz ty, veľmi súvisí so šťastím a tiež disciplínou. Prídeš, trafíš výhru a hneď zase odídeš. A hotovo. To je tá najlepšia možnosť,“ uzatvára Jágr v knihe JÁ68.
Dnes sa na svoje hazardné obdobie pozerá s odstupom a iróniou. Nepovažuje ho za temnú kapitolu, ale za skúsenosť, ktorá ho naučila, že aj tie najdokonalejšie systémy majú svoje hranice – a že niekedy je múdrejšie prestať bojovať s Matrixom skôr, než ťa pohltí.
