Ministerstvo obrany má v pláne získať do výzbroje najmenej 20-tisíc samopalov, pričom spolu s potrebným príslušenstvom by hodnota celej zákazky mohla dosiahnuť minimálne 100 miliónov eur. Minister Robert Kaliňák (Smer-SD) pritom preferuje domácu výrobu a slovenský producent zbraní už navrhol, aby sa nákup uskutočnil bez vyhlásenia verejnej súťaže.
Redaktor Slovenského rozhlasu Peter Madro sa venoval tejto téme v relácii Rádiožurnál, pričom poukázal na záujem slovenského výrobcu Jaroslava Kuracinu o štátnu zákazku. Kuracina pripomenul, že je bežnou praxou, že štáty uprednostňujú domácich výrobcov pri nákupe vojenskej techniky a že aj Slovensko by mohlo postupovať podobne.
Podľa jeho slov má domáci výrobca určitú ochranu zo zákona a priama objednávka, podobne ako v iných krajinách, nie je ničím výnimočným. Slovenský výrobca zbraní navrhuje nákup bez súťaže.
„Majú doma ochranu zo zákona, ako domáci výrobcovia nakupujú priamo, tak buďme ako oni. Buďme svetoví. V zahraničí to je úplne bežné,“ hovorí Kuracina.
Minister obrany Robert Kaliňák k otázke, či sa nákup uskutoční formou súťaže alebo priamym nákupom, uviedol, že rozhodnutie ešte nie je známe a očakáva, že padne v priebehu niekoľkých týždňov.
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer-SD) pripomenul, že slovenský výrobca nemá také zázemie ako zahraniční uchádzači, a preto je pravdepodobné, že proces prebehne formou súťaže. Podľa jeho názoru totiž súťaž predstavuje tlak na zvyšovanie kvality aj znižovanie ceny, čo by malo platiť aj pre domácich výrobcov.
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) súhlasil, že zahraničné armády často nakupujú od domácich výrobcov, no zdôraznil, že víťaz tendra by mal byť vybraný transparentne prostredníctvom súťaže. Poukázal pritom na to, že bez verejného obstarávania nie je možné porovnať, či by iný uchádzač neposkytol lepšiu cenu alebo výhodnejšie podmienky.
Celkovo tak rozhodnutie o tom, či nákup samopalov prebehne formou priamej objednávky alebo súťaže, stále čaká na konečné stanovisko rezortu obrany, pričom téma vyvoláva diskusiu medzi politikmi aj odbornou verejnosťou.
Konsolidácia pre ľudí platí, pre ministerstvá nie
Ministerstvo obrany rovnako plánuje na štyri roky zabezpečiť krajčírske služby za vyše 88 miliónov eur, pričom ide o šitie výstrojných súčiastok pre vojenské a príspevkové organizácie rezortu. Zákazky zahŕňajú poľné, služobné a reprezentačné uniformy, blúzy, nohavice, tričká, bundy, čiapky a ďalšie doplnky výstroja. Ponuky sa budú hodnotiť podľa najnižšej ceny a žiadosti bolo možné predkladať do 9. októbra, informuje portál SME.
Poslankyňa Martina Bajo Holečková kritizovala vysokú sumu a sporný postup ministerstva, upozorňujúc, že zákazka nebola rozdelená na menšie časti, čo sťažuje účasť menších a stredných firiem. Podobne podľa nej postupoval aj rezort v minulosti pri nákupe hasičských áut cez schránkovú firmu, čo v praxi viedlo k problémom a nedodaniu očakávaného množstva techniky.
Portál SITA ešte v minulosti informoval o predchádzajúcom obstaraní zbraní rezortom — 18. augusta 2020 zverejnil správu o plánovanom nákupe 80 samopalov HK UMP SD určených pre Vojenskú políciu, pričom predpokladaná hodnota tejto zákazky predstavovala 314 167 eur bez DPH.
Pri tejto súťaži ministerstvo požadovalo k samotným samopalom aj široké príslušenstvo — čistiace sady, tlmiče, optické zameriavače, taktické svietidlá či zásobníky — a uvádzalo, že obstaranie bude financované z vlastných zdrojov. Ponuky mali byť posielané do začiatku septembra a kritériom hodnotenia bola najnižšia ponúknutá cena. Podľa oznámenia išlo o doplnenie chýbajúcich kusov tak, aby zbrane boli vzájomne kompatibilné pri zásahoch Vojenskej polície, a v nasledujúcich rokoch rezort neplánoval rozsiahlejšiu prezbrojovaciu kampaň pre túto zložku.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) ešte v minulosti upozornilo na masívne investície Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Podľa článku zverejneného 3. júla 2025 analyzovalo ICJK spolu s Nadáciou Zastavme korupciu zákazky rezortu, ktoré nepatria priamo do oblasti výzbroje či výstroja. Analýza ukázala, že od roku 2023 ministerstvo uzavrelo alebo plánuje investovať do rôznych služieb a strategických projektov takmer dve a pol miliardy eur.
Najväčšiu časť predstavovali strategické investície, medzi ktoré patrila výstavba nemocníc v Prešove a Bratislave, či infraštruktúra pre izraelský systém protivzdušnej obrany Barak. Tieto zmluvy sa často uzatvárali bez verejnej súťaže, s obmedzenou kontrolou. V rámci služby a iných potrieb ministerstva obrany bolo podľa ICJK zazmluvnených takmer tisíc zákaziek nad 50-tisíc eur, celkovo za približne 691 miliónov eur s DPH.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
