Písal sa 12. júl 1998 a Paríž sa chystal na futbalový sviatok. Štadión Stade de France v Saint-Denis praskal vo švíkoch, 75-tisíc divákov čakalo na veľké finále medzi domácim Francúzskom a favorizovanou Brazíliou. Celý svet sledoval súboj futbalových titanov – no len málokto tušil, že brazílska hviezda Ronaldo v ten deň prežila skutočný horor.
Dvadsaťjedenročný útočník, ktorý bol už dvojnásobným najlepším futbalistom planéty, sa mal stať symbolom brazílskeho triumfu. Namiesto toho sa stal hlavnou postavou jednej z najväčších záhad v histórii svetových šampionátov.
Niekoľko hodín pred finále prišla šokujúca správa – Ronaldo nefiguroval v zostave Brazílie. Dôvod? Nikto netušil. „Kolega Ray Stubbs si všimol Pelého v komentátorskej kabíne, a tak sa vybral za ním. Ten však len rozhodil rukami a povedal, že nič nevie,“ spomínal komentátor BBC John Motson, ktorý vtedy nechápavo sledoval, ako sa situácia vyvíja. Na tribúne rástlo napätie. Novinári aj fanúšikovia boli zmätení – do výkopu zostávalo len pár desiatok minút a na súpiske stále chýbal muž, od ktorého Brazília čakala zlatý zásah. Dokonca ani jeho spoluhráči sa neprišli rozcvičiť. Všetko nasvedčovalo tomu, že v tábore „kanárikov“ sa deje niečo vážne.
Len pár minút pred začiatkom finále tréner Mário Zagallo nečakane dopísal Ronalda na zápasovú súpisku – a hviezdny útočník nastúpil v základnej jedenástke. Výsledok však pozná každý – Brazília prehrala s Francúzskom 0:3 po dvoch góloch Zinedina Zidana a jednom zásahu Emmanuela Petita. V krajine piatich titulov zavládol šok. Objavili sa špekulácie o otrave, o kolapse, dokonca aj o údajnom úplatku. Parlamentná komisia neskôr vyšetrovala, či do rozhodnutia nezasahovali aj zástupcovia sponzora, ktorého tvárou Ronaldo bol.
„Na tri-štyri minúty som stratil vedomie,“ priznal Ronaldo
Dlho sa mlčalo o tom, čo sa v skutočnosti stalo. Až o roky neskôr, v rozhovore pre BBC z roku 2014, prehovoril samotný Ronaldo. „Poobede v deň zápasu, kedy bol určený čas na oddych, ma postihli silné kŕče,“ spomínal. „Doktor mi neskôr povedal, že som na tri-štyri minúty stratil vedomie.“
Podľa spoluhráča Roberta Carlosa, ktorý s ním zdieľal izbu, bol Ronaldo počas celého turnaja pod obrovským tlakom. „Ronaldo mal z finále obrovské obavy. Tlak ho ničil a on plakal,“ opísal situáciu pre médiá. Keď sa hráč prebral, lekári rozhodli, že večer hrať nebude. Odviezli ho do nemocnice, kde podstúpil sériu vyšetrení. „Robili mi všetky možné testy, ale na nič neprišli. Akoby sa nič nestalo,“ spomínal Ronaldo.
Napriek lekárom musel hrať
Tréner Mário Zagallo bol presvedčený, že hviezdu nasadiť nemá, no situácia sa rýchlo zmenila. Podľa médií totiž na jeho zaradení trval nielen prezident brazílskeho zväzu, ale aj zástupcovia hlavného sponzora, pre ktorého bol Ronaldo marketingovou tvárou.
„Hovoril som, že predsa nie je možné, aby som nehral,“ priznal Ronaldo pre BBC. Hoci nastúpil, nebol v stave, aký si finále majstrovstiev sveta vyžadovalo. Na ihrisku pôsobil malátne, bez energie, a jeho výkon len podčiarkol pochmúrnu atmosféru v brazílskom tíme. Brankár Dida spomínal, že ešte pred zápasom panovalo v tíme zvláštne ticho. „Namiesto obvyklého ruchu tam bolo hrobové ticho,“ povedal.
Štyri roky po katastrofe vo Francúzsku prišlo vykúpenie. Na majstrovstvách sveta 2002 v Japonsku a Južnej Kórei viedol Ronaldo Brazíliu opäť do finále – a tentoraz všetko dopadlo inak. V zápase proti Nemecku strelil oba góly pri víťazstve 2:0 a Brazília získala svoj piaty titul majstrov sveta.
„Pred zápasom som si radšej nedal šlofíka. Bál som sa, že sa to stane znova,“ priznal s úsmevom po rokoch. Z hráča, ktorý sa stal symbolom záhady a smútku, sa tak opäť stal národný hrdina. Príbeh z roku 1998 však zostáva jedným z najtemnejších momentov svetového futbalu – a zároveň mementom o tom, akú cenu môžu športovci zaplatiť za tlak, peniaze a očakávania.
