Detská psychologička a psychoterapeutka Romana Mrázová sa pravidelne stretáva s dôsledkami sociálnych sietí u detí, školákov aj tínedžerov a prízvukuje, že veková hranica by nemala byť tou jedinou v online svete.
Rodičia totiž začnú komunikovať s deťmi o sociálnych sieťach príliš neskoro, až keď sa objaví prvý vážnejší problém. Dôležité je však vyhnúť sa prehnaným kázaniam, zákazom a radšej nazrieť do vlastných skúseností a uprednostniť ochranu dieťaťa pred vlastným prežívaním situácie.
Tematika sociálnych sietí sa v spojení s detskými používateľmi zvykne uberať zvyčajne negatívnym smerom. Aké postavenie majú sociálne siete z psychologického hľadiska v živote dieťaťa?
Ako už vyplýva zo samotného pojmu „sociálne siete“, ich postavenie v živote dieťaťa je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje ich socializáciu, nadväzovanie a udržiavanie vzťahov aj budovanie sebaobrazu a sebahodnoty. V ideálnom svetle vedia byť sociálne siete nápomocným nástrojom pre kontakt s druhými a rozvíjanie spolupráce. Sú obrovským zdrojom informácií a inšpirácií a takisto priestorom pre sebavyjadrenie a rozvíjanie tvorivosti a kreatívneho potenciálu.
Rovnako ako v každom priestore, aj tu potrebujeme dieťa ohraničiť, aby sme ho chránili, Je nevyhnutné nastavenie hraníc, ktoré ochránia deti pred vecami, na ktoré ich duševný stav ešte „nedorástol“. A keď sa tak nedeje a hranice nie sú, tak sociálne siete sa stávajú viac deštrukčným nástrojom ako nápomocným.
Samozrejme, že je nevyhnutné v tomto prípade uviesť na pravú mieru aj to, o akých vekových skupinách sa rozprávame. Veľa sociálnych sietí má vekovú hranicu nastavenú od 13 rokov, niektoré dokonca až 16 …
Deti vo veku 8 – 12 rokov sú v prostredí bez autority extrémne zraniteľné. Okolo veku 8 – 10 rokov je zas obdobie, kedy sa deti učia rozlišovať hranice medzi fantáziou a skutočnosťou. Technológie veľmi stážujú vnímanie tejto hranice, najmä dnes, kedy AI prináša také možnosti, že aj dospelý človek má problém rozlíšiť, čo je realita a čo fantázia. U detí sa v tomto veku konečne začína formovať racionálne myslenie a logika, ale ešte stále nie je dostatočne vyvinutá na to, aby dieťa vedelo spoľahlivo rozlišovať medzi dobrom a zlom.
Deti sú prirodzene zvedavé a často už v tomto veku vedia veľmi dobre narábať s technológiami a využívať online priestor. Nie sú ale dosť staré na to, aby si uvedomovali riziká tohto online prostredia a ani nerozumejú, aké dôsledky môže mať ich online správanie. Pokiaľ je dieťa v takomto veku v online prostredí bez dozoru a kontroly dospelého, je to ako by sme ho pustili o polnoci samé sa prechádzať po sídlisku. Bez dobre nastavených hraníc a správnej formy kontroly, môže dieťa veľmi ľahko dôjsť k duševným ranám, ktoré ovplyvnia cely vývoj.
Tínedžerský vek je známy tým, že sú v tomto období deti extrémne citlivé na kritiku a hodnotenie. Rovnako to platí aj pre deti vo veku 8 – 12 rokov. Kritika a hodnotenie vo veku 13+, kedy si dieťa hľadá svoje miesto vo svete, prináša rôzne riziká. Keď sa 13-ročné dieťa znemožni v kolektíve 8 kamarátov, možno sa to roznesie ešte medzi ďalších 20 deti. Dieťa sa stiahne a postupne sa na strápnenie zabudne. Keď sa ale dieťa znemožni na sociálnych sieťach, kde ten počet ľudí niekoľkokrát väčší, tento pocit hanby môže byť pre dieťa devastačný. Nehovoriac o tom, že jeho strápnenie stále „žije“, pretože zanechalo digitálnu stopu.
Existuje vôbec dostatočný vek pre dieťa na založenie účtu na sociálnej sieti?
Okolo 15 – 16 roku sa blíži ku koncu dozrievanie racionálnej funkcie mozgu, s ktorou sa spája schopnosť vyhodnocovania dôsledkov, potenciálu možných rizík, vyššia schopnosť regulácie svojho správania. Tu by už dieťa mohlo byť potenciálne vyzbrojené na nástrahy sociálnych sieti, ale napriek tomu by mali rodičia s deťmi debatovať o úskaliach sociálnych sietí. Všetko ale závisí aj od povahy dieťaťa a jeho individuálneho vývoja a, samozrejme, aj iných okolností v rámci rodiny.
Aké vlastnosti nám dokážu o dieťati napovedať, že ešte nie je pripravené zvládnuť priestor sociálnych sietí?
Neuvedomovanie si dôsledkov svojho konania, zvýšená miera rizikového správania, zvýšená citlivosť dieťaťa, zhoršená emočná regulácia, väčšia ovplyvniteľnosť, prežitá trauma. To všetko sú rizikové faktory na strane dieťaťa. To ale neznamená, že keď sa takýmto spôsobom prejavuje 16-ročné dieťa, tak nemôže mat sociálne siete. Je ale doležíte mať na pamäti, že rodič má byť aj v tomto veku sprievodcom a ochrancom dieťaťa. Nie je vhodné nechať to úplne na dieťa.
Ako sa prejavuje typická zraniteľnosť dieťaťa voči sociálnym sieťam a online svetu?
K zraniteľnosti ho predurčuje už samotný vek, vzhľadom na to, že čim je dieťa mladšie, tým je menej racionálne zrelé. Čim je dieťa staršie, tým väčšiu záťaž znesie a prirodzene potrebuje menej nasej ochrany.
Vedia rodičia svoje deti aj pripraviť na svet sociálnych sietí?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
