Českí archivári zistili, že dokument s údajnými poslednými slovami prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka je v skutočnosti zápis Masarykových slov k vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Edvardovi Benešovi v Lánoch koncom augusta 1934.
Historici tieto poznatky predstavili na stredajšej konferencii v Prahe nové skutočnosti o liste československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý odtajnili pred mesiacom.
Ľudia sa boja smrti
Vážne chorý Masaryk abdikoval v decembri 1935, na čele štátu ho nahradil Beneš. Zomrel 14. septembra 1937. Záznam obsahuje tri stránky, na ktorých je napísaný anglický text preložený niekoľkými českými slovami, informuje iDnes.cz.
Podľa prvého predstavenia jej obsahu v Lánoch Masaryk v liste spomenul svoje zdravotné problémy, hovoril o organizácii vlastného pohrebu či o aktuálnom dianí vo vtedajšom Československu. Vyjadril tiež skepsu voči ľuďom, ktorí sú nevzdelaní a hlúpi, písal ale aj o Andrejovi Hlinkovi alebo Nemcoch.
„Ľudia sa boja smrti, ale nič strašné to nie je, len si musíš kúpiť nové šaty, to je všetko,“ uvažoval prvý československý prezident.
Keď ho na konci augusta 1934 zasiahol atak mŕtvice, myslel si že umiera. Na lánskom zámku sa pri jeho posteli zišli jeho najbližší spolupracovník minister zahraničia Edvard Beneš a Masarykova rodina.
„Som chorý, vážne chorý, to je koniec, ale nemám obavy. Vy pokračujte v mojej práci, viete, ako musíte byť opatrní. Pozor, ale vy viete, ako sa správať, takže ja už nemusím hovoriť viac. Som celkom zbytočný,“ vysvetľoval Benešovi, ktorého považoval za svojho pokračovateľa.
Obálka bola uložená 20 rokov v tajnosti
Potom myslel na svoj pohreb. „Urobia veľký funus. Prvý prezident a všetky tie hlúposti…,“ plánoval Masaryk pohreb. Práve slovíčko „funus“ je jedným z mála českých slov v zázname jeho posledných slov.
Takmer identický záznam otcových slov si Ján Masaryk ponechal a pravdepodobne si ho so sebou odviezol aj do exilu. Potom ho zveril svojim spolupracovníkom. Obálku s poslednými slovami TGM do Národného archívu priniesol Antonín Sum, posledný tajomník Jána Masaryka.
Osobne ju odovzdal 19. septembra 2005, s podmienkou že otvorená má byť za 20 rokov. Národný archív sa potom o dokument staral. Obsah obálky nebol presne známy. Antonín Sum zomrel v roku 2006 a Národný archív plne rešpektoval jeho prianie na dvadsaťročnú lehotu na otvorenie. Otvorená bola tento rok v septembri v Lánoch za účasti prezidenta Petra Pavla.
Zdravotný stav mu znemožnil plné nasadenie
Rad expertov sa pred samotným otvorením domnieval, že pôjde o Masarykove posledné slová, ktoré prvý československý prezident nadiktoval svojmu synovi Jánovi na smrteľnom lôžku v roku 1937. Podľa poprednej historičky Dagmar Hájkovej z Masarykovho ústavu a Archívu akadémie vied, ktorá sa vo svojej práci zameriava práve na Masaryka, tvrdí, že ide o list z roku 1934.
Prvorepublikové médiá aj Hrad vtedy jeho zdravotné problémy vysvetľovali ako dôsledok chrípky, s ktorou sa podľa Hájkovej prezident pravidelne stretával už v 20. rokoch. Nedlho pred tým, v máji 1934 zložil sľub na ďalšie obdobie.
Jeho zhoršený zdravotný stav mu však znemožňoval plné nasadenie. V rámci svojich možností prijímal hostí, sledoval dianie a vyjadroval sa k nemu, aj keď podľa jeho vlastných slov sa „jeho filozofický obchod uzatváral“. Kvôli ochrnutej pravej ruke pre neho bola vyhotovená podpisová pečiatka.
Naskenovaný text dokumentu písaného prevažne v angličtine aj jeho preklad do češtiny je dostupný na webe www.tajomnaobalka.cz. Masarykov odkaz si budúci týždeň bude môcť pozrieť verejnosť vo výstavnej sále Národného archívu v Prahe od utorka 21. októbra do piatku 24. októbra.
Pre záujemcov o hlbšiu analýzu je pripravená aj prednáška historičky Hájkovej v pražskej Mestskej knižnici 20. októbra.
.jpg){kind=link}