Výšková choroba je stav, ktorý postihuje ľudí, keď sa príliš rýchlo presunú do vyššej nadmorskej výšky. Čím vyššie sa človek dostane, tým redšia je atmosféra – vzduch obsahuje menej kyslíka. Výšková choroba nastáva vtedy, keď sa telo nestihne prispôsobiť nižšiemu množstvu kyslíka pri dýchaní.
Výšková choroba je všeobecný pojem pre zdravotné ťažkosti spôsobené nedostatkom kyslíka vo vyšších nadmorských výškach. Postihuje najmä cestovateľov, turistov a horolezcov, ktorí sa pohybujú vo výške nad 2 400 metrov nad morom. Keď sa telo nestihne aklimatizovať, môže dôjsť k poruchám v dýchaní, bolesti hlavy, únave či závažnejším komplikáciám.
Rozlišujeme tri hlavné typy výškovej choroby:
- Akútna výšková choroba (AMS – Acute Mountain Sickness) – Ide o najmiernejšiu a najbežnejšiu formu. Objavuje sa u ľudí, ktorí sa rýchlo dostanú do väčšej výšky bez dostatočnej adaptácie.
- Pľúcny edém vo vysokej nadmorskej výške (HAPE – High Altitude Pulmonary Edema) – Ide o vážny stav, keď sa v pľúcach začne hromadiť tekutina. Vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Bez liečby môže viesť k smrti v priebehu niekoľkých hodín.
- Opuch mozgu vo vysokej nadmorskej výške (HACE – High Altitude Cerebral Edema) – Najzávažnejšia forma výškovej choroby. Spôsobuje opuch mozgu a vyžaduje urgentné ošetrenie.
Ako častá je výšková choroba
Výšková choroba je bežná najmä u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na vysoké nadmorské výšky. Akútna forma sa zriedkavo vyskytuje pod 2 400 metrov, ale vo výške nad 3 300 metrov ju môže mať takmer každý, kto vystúpi príliš rýchlo.
Príznaky sa zvyčajne objavia počas prvých 24 hodín po príchode do väčšej výšky. Pri ťažších formách sa môžu rozvinúť v priebehu 2 až 5 dní.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- bolesť hlavy (najtypickejší prejav),
- nevoľnosť a zvracanie,
- strata chuti do jedla,
- únava aj v pokoji,
- malátnosť a slabosť,
- problémy so spánkom,
- závraty, zhoršené videnie.
Ak sa objaví dýchavičnosť v pokoji, strata rovnováhy alebo zmätenosť, ide už o vážnejšiu formu, ktorá vyžaduje okamžitý zostup.
Hlavnou príčinou výškovej choroby je rýchly výstup do prostredia s redším vzduchom. Telo potrebuje čas, aby sa prispôsobilo nižšiemu obsahu kyslíka.
Rizikové faktory:
- výška nad 2 400 metrov,
- rýchly výstup (napr. letecky alebo lanovkou),
- konzumácia alkoholu alebo sedatív,
- predchádzajúci výskyt výškovej choroby.
Zaujímavosťou je, že fyzická kondícia nezohráva veľkú úlohu – aj trénovaní športovci môžu výškovou chorobou trpieť.
Možné komplikácie
Ak sa akútna výšková choroba nelieči, môže prerásť do pľúcneho alebo mozgového edému.
- HAPE môže byť smrteľný do 12 hodín.
- HACE môže viesť k smrti do 24 hodín.
Preto je dôležité neignorovať prvé varovné signály.
Diagnostika a liečba
Lekár diagnostikuje výškovú chorobu na základe symptómov a fyzického vyšetrenia – sleduje dýchanie, tlak, tep, koordináciu a prípadné poruchy vedomia.
Liečba závisí od závažnosti:
- Okamžitý zostup do nižšej nadmorskej výšky – jediný úplný liek.
- Odpočinok a aklimatizácia – pri miernych prípadoch.
- Kyslíková terapia – zmierňuje nedostatok kyslíka.
- Lieky ako acetazolamid, dexametazón či nifedipín pomáhajú stabilizovať stav.
- Hyperbarická komora alebo prenosný hyperbarický vak (tzv. Gamow bag) môže dočasne nahradiť zostup, ak to nie je možné.
Prognóza a zotavenie
Väčšina ľudí sa z akútnej výškovej choroby zotaví v priebehu jedného až dvoch dní po prispôsobení organizmu. Ťažšie formy si vyžadujú okamžitý zásah a zostup. Pri včasnom rozpoznaní má väčšina pacientov veľmi dobrú prognózu.
Výškovú chorobu možno vo väčšine prípadov úplne predísť dodržiavaním týchto zásad:
- Postupný výstup – po prekročení 2 500 m by ste nemali stúpať o viac ako 300–500 m denne.
- Deň odpočinku každé tri dni výstupu.
- Spánok v nižšej výške, ak je to možné.
- Vyhnite sa alkoholu a sedatívam v prvých dňoch.
- Hydratácia a ľahká strava pomáhajú telu prispôsobiť sa.
- Preventívne lieky (napr. acetazolamid) možno užiť pred výstupom – po dohode s lekárom.
Kedy vyhľadať lekára
Pred cestou do vysokohorských oblastí je vhodné poradiť sa s lekárom, najmä ak máte dýchacie alebo srdcové ochorenie.
Okamžitú lekársku pomoc vyhľadajte, ak sa objavia:
- dýchavičnosť v pokoji,
- bolesť na hrudi,
- problémy s koordináciou,
- zmätenosť alebo strata vedomia.
Výšková choroba je častým javom u cestovateľov, horolezcov či turistov, ktorí vystúpia príliš vysoko bez aklimatizácie. Hoci mierne formy nie sú nebezpečné, zanedbanie symptómov môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Najlepšou prevenciou je pomalý výstup, dostatočný odpočinok a rešpektovanie signálov vlastného tela.
Ak sa výšková choroba predsa len objaví, zostup do nižšej nadmorskej výšky a oddych sú najúčinnejším riešením.
