Slovenské verejné financie zostávajú v hlbokej nerovnováhe aj po troch kolách konsolidácie v celkovej hodnote viac než šesť miliárd eur. Deficit štátneho rozpočtu sa v roku 2025 pohybuje okolo piatich percent HDP, teda približne sedem miliárd eur.
Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha sa vláde stále nepodarilo nastaviť také ozdravné opatrenia, ktoré by mali trvalý účinok. „Konsolidácia, ktorá stojí najmä na dočasných krokoch a zvyšovaní daní, nie je skutočná konsolidácia,“ vyhlásil Tóth v relácii Braňo Závodský naživo na Rádiu Expres.
Drahé politické rozhodnutia z minulosti
Tóth upozornil, že verejné financie neskolabovali len pre pandémiu či energetickú krízu, ale najmä pre dlhodobé rozhodnutia politikov, ktorí zvyšovali výdavky bez krytia. Spomenul napríklad tzv. rodičovský balíček, zafixovanie dôchodkového veku a trvalé 13. dôchodky. „Problémom nie sú jednorazové výdavky, ale tie, ktoré sa stali trvalou súčasťou rozpočtu,“ zdôraznil šéf rozpočtovej rady. Informuje o tom portál SITA.
Rozpočet bez realistických čísel
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila aktuálny návrh štátneho rozpočtu za nerealistický. Hoci vláda cieli na deficit 4,7 percenta HDP, podľa prepočtov rady bude výsledné číslo bližšie k piatim percentám.
„Nevidíme žiadne dodatočné opatrenia, ktoré by tomu bránili,“ uviedol Tóth a dodal, že vláda často neutralizuje vlastné šetriace balíky prijímaním nových výdavkov. Podľa neho by Slovensko bolo na tom lepšie, keby sa hneď na začiatku volebného obdobia uplatnila politika „žiadnych nových výdavkov“ – v takom prípade by deficit mohol byť už teraz len na úrovni 3,7 percenta.
Najviac doplatia pracujúci a rodiny
Až tri štvrtiny konsolidačného bremena nesú občania a podniky, zvyšná štvrtina prichádza v podobe zníženia výdavkov štátu. Dopady pocítia najmä zamestnanci, živnostníci a rodiny. „Najviac zaplatia produktívni ľudia – teda tí, ktorí tvoria hodnoty,“ uviedol Tóth. „Dvojica bez detí príde približne o 300 eur ročne, rodina s dvomi deťmi až o 700 eur.“
Vláda síce avizuje úsporu vo verejnej správe – na platoch, nákupoch a investíciách – v rozsahu asi 400 miliónov eur, no rozpočtová rada považuje tento odhad za príliš optimistický. Podľa nej je skutočný deficit vyšší o približne 660 miliónov eur, než vláda predpokladá.
Nepredvídateľná politika brzdí ekonomiku
Účinnosť ozdravných opatrení znižujú aj vonkajšie faktory, napríklad rastúce výdavky na obranu či úroky zo štátneho dlhu. Podľa Tótha sa zvýšené obranné investície, spôsobené vojnou na Ukrajine, podpisujú pod rozpočet asi jedným percentom HDP ročne.
„Musíme viac dávať na obranu, no tieto výdavky sa započítavajú do deficitu. Je to daň za stratu tzv. mierovej dividendy,“ skonštatoval. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež upozorňuje, že časté a neohlásené zmeny znižujú dôveru podnikateľov aj domácností.
„Každý balíček prichádza na poslednú chvíľu. Firmy ani domácnosti nemajú čas pripraviť sa. Výsledkom je opatrnosť, menšia chuť expandovať a pomalší rast,“ uviedol Tóth. Podľa neho by vláda mala predstaviť viacročný plán konsolidácie, ktorý by priniesol predvídateľnosť a stabilitu do hospodárskej politiky.
Čaká nás štvrtá vlna šetrenia?
Hoci Tóth odmieta prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že dlhodobé prehliadanie štrukturálnych problémov môže Slovensko zatlačiť do fiškálnej pasce. „Nie sme v stave kolapsu verejných financií, ale deficit okolo piatich percent je neudržateľný. Ak sa nič nezmení, štvrtá konsolidácia bude nevyhnutná,“ upozornil.
Na záver dodal, že Slovensko sa opakovane správa opačne ako rozumné ekonomiky: „Iné krajiny šetria, keď sa ekonomike darí, aby mali z čoho pomáhať v kríze. My v dobrých časoch rozdávame – a v zlých potom nemáme manévrovací priestor,“ uzavrel predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
