Kvalita spánku ovplyvňuje náš mozog viac, než si väčšina ľudí pripúšťa. Nový výskum švédskych vedcov ukazuje, že nedostatok spánku môže mozog „postaršiť“ aj o celý rok – a to bez ohľadu na vek či životný štýl.
Vedci z Karolinska Institutet analyzovali údaje od viac ako 27 500 Britov zapojených do rozsiahlej databázy UK Biobank. Pomocou magnetickej rezonancie a modelov umelej inteligencie skúmali, ako spánok ovplyvňuje štruktúru mozgu a jeho biologický vek. Píše o tom portál Živé.
Mozog reaguje na spánok ako na liek — alebo ako na jed
Zistili, že ľudia, ktorí spia málo, nepravidelne alebo trpia nespavosťou, majú mozog starší než by zodpovedalo ich veku. V priemere išlo o rozdiel až jedného roka. Aj tí, ktorí spali relatívne dobre, ale nie ideálne, mali mozog starší približne o šesť mesiacov.
Podľa neuroepidemiologičky Abigail Dove, ktorá štúdiu viedla, sa mozog počas spánku regeneruje a zbavuje toxínov. Ak tento proces zlyháva, poškodenia sa hromadia. „Spánok je prirodzený detoxikačný mechanizmus mozgu. Keď ho pripravíme o čas na regeneráciu, jeho starnutie sa zrýchľuje,“ vysvetlila.
Ako vedci merali vek mozgu
Tím vedcov využil viac než tisíc parametrov mozgu – od objemu šedej a bielej hmoty až po prietok krvi a cievne zmeny. Vytvorili tak presný model, ktorý určil biologický vek mozgu a porovnal ho s vekom účastníkov.
Najväčšie rozdiely sa ukázali u ľudí so zlým spánkovým rytmom – teda u tých, ktorí často menili časy spánku alebo patrili medzi „nočné sovy“. Naopak, najzdravšie mozgy mali účastníci, ktorí pravidelne spali 7 až 8 hodín, netrpeli nespavosťou a vstávali v ranných hodinách.
Zápal ako tichý nepriateľ
Kľúčovým mechanizmom je podľa vedcov chronický zápal. Analýza krvných vzoriek ukázala, že ľudia s nekvalitným spánkom majú vyššie hladiny zápalových látok v tele. Tie poškodzujú cievy, narúšajú komunikáciu medzi nervovými bunkami a zvyšujú riziko demencie.
Zápal tak predstavuje biologický most medzi zlým spánkom a predčasným starnutím mozgu. Vedci odhadujú, že môže vysvetliť viac ako 10 % vzťahu medzi spánkom a starnutím mozgu.
Keď mozog nestíha „upratovať“
Významnú úlohu hrá aj tzv. glymfatický systém – vnútorný čistiaci mechanizmus mozgu, ktorý je najaktívnejší počas hlbokého spánku. Ak spíme málo alebo zle, tento systém nestíha odstraňovať odpadové produkty.
Výsledkom je hromadenie bielkovín spojených s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Zdanlivo malý rozdiel jedného roka v biologickom veku mozgu môže mať pritom dlhodobé následky: rýchlejšiu stratu pamäti, horšiu koncentráciu aj vyššie riziko kognitívnych porúch.
Ako spánok zlepšiť
Dobrou správou je, že spánok je jedným z mála faktorov, ktoré máme úplne vo vlastných rukách. Odborníci odporúčajú pravidelný režim, spánok v tme a tichu, vyhýbanie sa kofeínu vo večerných hodinách a obmedzenie modrého svetla z obrazoviek.
Podľa výskumu zverejneného v časopisoch The Lancet: eBioMedicine, ScienceDaily a European Medical Journal môže aj malé zlepšenie spánkových návykov významne spomaliť biologické starnutie mozgu. „Spánok nie je luxus. Je to základná investícia do zdravia mozgu,“ dodáva Karel Kilián, autor článku.
