Slovensko stojí pred tichou krízou, o ktorej sa zatiaľ hovorí len opatrne – mladí dospelí sa osamostatňujú čoraz neskôr. Dôvodom nie je pohodlie ani lenivosť, ale realita cien nehnuteľností a slabý trh s nájomnými bytmi.
„Kým sa v severnej Európe považuje za prirodzené odísť z domu po strednej škole, u nás sa mladí často vracajú späť aj po vysokej,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Podľa jeho výpočtov až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré dávajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. Európsky priemer pritom dosahuje takmer 10 percent. Na prvý pohľad to znie priaznivo, no realita je omnoho menej optimistická. Informuje SITA.
Doma nie preto, že chcú – ale preto, že musia
V krajinách, ako je Slovensko či Chorvátsko, sa vysoké náklady skrývajú za fenoménom spoločného bývania s rodičmi. Mnohí rodičia už hypotéky splatili, takže mesačné výdavky na bývanie sú nižšie. „Vyzerá to ako výhoda, ale v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti – mladí odkladajú osamostatnenie, čo má dôsledky aj na demografiu,“ upozorňuje Kočiš.
Oproti tomu Dánsko, Holandsko či Švédsko majú opačný prístup – mladí sa osamostatňujú oveľa skôr, aj keď za bývanie platia výrazne viac. Napríklad v Dánsku presahuje 40-percentnú hranicu nákladov až takmer 29 percent domácností mladých ľudí. „Tam sa nezávislosť vníma ako hodnota, aj keď prináša finančné riziko,“ dodáva analytik.
Náklady sú len časť problému
Ostávať dlhšie v rodičovskej domácnosti má aj menej viditeľné následky – neskôr prichádzajú svadby, deti a nové domácnosti. „Demografická zmena, ktorú to spôsobuje, bude v najbližších desaťročiach formovať ekonomiku celej Európy,“ varuje Kočiš.
Slovensko tak podľa neho potrebuje revolúciu v nájmoch – nie v hypotékach. Problém nie je len v nízkych mzdách, ale v absencii stabilného nájomného sektora, ktorý by mladým umožnil plánovať budúcnosť bez úveru na celý život.
Bezpečný nájom ako chýbajúci pilier
Na Slovensku funguje väčšina nájmov len cez krátkodobé dohody – často na pár mesiacov. To vytvára neistotu a sťažuje presuny za prácou. „Rozvoj dostupného a inštitucionalizovaného nájomného bývania je kľúčový, aby mladí nemuseli voliť medzi neistým prenájmom a celoživotnou hypotékou,“ zdôrazňuje Kočiš.
Podľa analytika je nutné upraviť legislatívu tak, aby umožňovala dlhodobé zmluvy a motivovala investorov stavať nájomné byty. Len tak možno vytvoriť prostredie, v ktorom sa mladí nebudú báť osamostatniť.
Reformy, ktoré presahujú jedno volebné obdobie
Zlepšenie situácie si však vyžiada viac než len nové zákony o nájmoch. Kľúčové bude aj zvýšenie produktivity ekonomiky, stabilizácia pomeru miezd a cien nehnuteľností a pokles cien energií. „Je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá vyriešiť v horizonte jedného volebného obdobia,“ uzatvára Marián Kočiš.
Ak sa však nič nezmení, Slovensko riskuje, že mladí budú naďalej bývať u rodičov – nie preto, že chcú, ale preto, že na vlastný domov jednoducho nemajú.
