Slovensko sa ocitlo vo veľmi napätej finančnej situácii. Najnovšie údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že verejný dlh aj deficit rastú rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Kým vláda hovorila o dlhu na úrovni 59,3 % HDP, realita ukázala 59,7 %.
Tento rozdiel sa môže zdať malý, no znamená, že krajina sa dostala do najvyššieho sankčného pásma takzvanej dlhovej brzdy. Už 22. novembra 2025 tak bude musieť kabinet požiadať parlament o dôveru – čo je priamy dôsledok prekročenia hranice fiškálnej disciplíny.
Za zhoršením stojí nielen vyšší dlh, ale aj slabší hospodársky rast. Nižší nominálny HDP totiž spôsobil, že ukazovatele vyzerajú ešte horšie. Analytici upozorňujú, že Slovensko sa ocitlo v období, keď sa fiškálne riziká zlievajú s politickým napätím a slabou dôverou investorov.
- Podiel verejného dlhu: 59,7 % HDP
- Nárast deficitu: z 5,3 % na 5,5 % HDP
- Zvýšenie dlhu: o 86 miliónov eur
Ako pripomína analytik 365.bank Tomáš Boháček pre pravda.sk: „Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s dlhom, ktorý sa nebezpečne približuje k hranici 60 % HDP.“ Tento varovný moment ukazuje, že vláda míňa viac, než si krajina môže dlhodobo dovoliť.
Konsolidačné sľuby len na papieri
Vláda sa síce snaží prezentovať úsporné opatrenia, no podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sú ich efekty skôr kozmetické. Konsolidačný balíček na rok 2026 má mať hodnotu 2,3 miliardy eur, no len polovica z tejto sumy predstavuje reálne šetrenie. Zvyšok sú len presuny v rámci rozpočtu alebo jednorazové príjmy, ktoré dlhodobo nič neriešia.
Rozdelenie plánovaných úspor podľa RRZ vyzerá takto:
- 40 % zníženie výdavkov,
- 30 % zvýšenie daní a odvodov,
- 30 % legislatívne zmeny.
Podľa odborníkov tento mix nemá potenciál zlepšiť udržateľnosť verejných financií. Daňové amnestie, zmrazenie platov vo verejnom sektore či pozastavenie 13. dôchodkov síce krátkodobo uľavia rozpočtu, no nejde o systémové riešenia. RRZ upozorňuje, že zlepšenie dlhodobej stability sa pohybuje len na úrovni 0,2 % HDP, čo je približne 235 miliónov eur – teda zanedbateľný pokrok.
Fiškálne riziká rastú, úspory sú neisté
Rozpočet na rok 2026 nesie aj množstvo rizík. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť identifikovala možné negatívne vplyvy až do výšky jednej miliardy eur. Patria sem najmä rastúce výdavky na obranu, slabší výber daní a zadlžovanie samospráv. Nádejou má byť útlm štátnych dotácií v energetike, ktoré doteraz výrazne zaťažovali verejné financie, no aj tento efekt bude len dočasný.
Nový fiškálny rámec Európskej únie by mohol pomôcť priniesť väčší poriadok do hospodárenia štátu, ak ho vláda začne dôsledne uplatňovať. Slovensko sa však aj naďalej borí s rastúcimi úrokovými nákladmi, ktoré sa môžu do roku 2029 zvýšiť o viac než miliardu eur ročne. Aby sa situácia stabilizovala, bolo by nutné znížiť deficit aspoň na 2,5 % HDP. To by si však vyžadovalo šetrenie alebo nové príjmy vo výške 2,5 až 3 miliardy eur ročne – teda zásadné štrukturálne reformy, ktoré zatiaľ chýbajú.
Ako hovorí Boháček: „Zvýšenie daňového zaťaženia nie je dlhodobo udržateľné. Konsolidácia zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu.“ Slovensko tak stojí pred otázkou, či dokáže otočiť trend zadlžovania, alebo sa vydá cestou dlhodobej stagnácie a rastúcich finančných rizík.
