V zaľudnených oblastiach sveta začína chýbať čoraz viac pitnej vody. Vedci varujú, že toto je len začiatok. Satelitné snímky odhalili, že ľudstvo vstupuje do éry zrýchleného kontinentálneho vysychania.
Online verzia časopisu Science Advances informuje o výsledkoch misií NASA GRACE a GRACE-FO, ktoré už viac ako dve desaťročia monitorujú zásoby pitnej vody na našej planéte. Satelity odhalili, že pevninské masy Zeme strácajú sladkú vodu rýchlosťou, aká nebola nikdy predtým zaznamenaná, čo premieňa rozsiahle oblasti na tzv. „zóny megasucha“.
Rozsah tejto krízy je ohromujúci. Vysychajúce oblasti sa každoročne zväčšujú približne o 850 000 km štvorcových (pre porovnanie Slovensko má 49 000 kilometrov štvorcových, pozn. redakcie) a 75 % svetovej populácie. Takmer 6 miliárd ľudí, žijúcich v 101 krajinách, začína pociťovať úbytok sladkej vody. Mimoriadne znepokojujúce je to, že suché oblasti vysychajú rýchlejšie, než sa vlhké oblasti dokážu dopĺňať, čím sa zásadne narúšajú dlhodobé hydrologické vzorce.
Štyri hlavné oblasti sa objavili ako globálne ohniská úbytku vody, všetky sústredené na severnej pologuli. Tieto kontinentálne zóny megasucha sa rozprestierajú cez juhozápad Severnej Ameriky a Strednú Ameriku, severnú Kanadu a Aljašku, severné Rusko a obrovskú oblasť od severnej Afriky cez Blízky východ a Strednú Áziu až po severnú Čínu a južnú Áziu.
Hlavným hnacím motorom tohto kontinentálneho vysychania je dôsledkom desaťročí neudržateľného čerpania pre poľnohospodárstvo a mestskú spotrebu. Vyčerpávanie podzemnej vody tvorí 68 % straty vody na súši v neľadovcových oblastiach. Táto podzemná voda sa po odčerpaní zriedka vracia späť do podzemných zásob. Namiesto toho väčšina z nej odteká riekami do oceánov, čím prispieva k zvyšovaniu hladiny svetového oceánu viac než topenie pevninských ľadovcov a ľadových čiapok.
Štyri epicentrá krízy
Jedným z najhoršie zasiahnutých regiónov je oblasť tiahnuca sa naprieč celým Mexikom až po americké štáty Arizona, Kalifornia a Nevada. „Ak chcete pestovať potraviny na mieste, ako je Kalifornia, jednoducho tam doveziete vodu? Ak vyčerpáme tú podzemnú vodu, nemyslím si, že existuje dosť vody, ktorá by nahradila to, čo tam robíme,“ uviedol pre Propublica hydrológ Jay Famiglietti z Arizona State University, ktorý viedol globálnu štúdiu na základe dát získaných zo uvedených misií NASA.
Severná Afrika čelí rovnako vážnym podmienkam. Maroko, ktoré zažíva siedmy po sebe nasledujúci rok extrémneho sucha, zaznamenalo pokles dostupnosti vody na obyvateľa na menej než 650 kubických metrov ročne, oproti 2 500 kubickým metrom v roku 1960.
Druhá najväčšia vodná nádrž krajiny, priehrada Al Massira, dnes obsahuje len 3 % vody, ktorú mala pred deviatimi rokmi. Satelitné snímky ukazujú krajinu, ktorá sa zmenila zo zelenej na vyprahnutú béžovú, pričom zásoby vody v priehradách v celej krajine klesli na 26 % kapacity. Klimatické štúdie naznačujú, že 80 % dostupných vodných zdrojov v Maroku by mohlo zmiznúť do 25 rokov.
Okolo Aralského a Kaspického mora v Strednej Ázii dosiahla kríza katastrofické rozmery. Hladina Kaspického mora, najväčšieho vnútrozemského vodného útvaru na svete, klesla o dva metre od roku 2006. Jeho plocha sa tak zmenšila o viac ako 30 000 štvorcových kilometrov. Vedci predpovedajú, že hladina vody by mohla do konca storočia klesnúť o 9 až 18 metrov, ak sa trend nezmení. Aralské more, kedysi jedno z najväčších jazier na svete, dnes zaberá len 10 % svojej pôvodnej plochy. Predstavuje tak predzvesť pre osud Kaspického mora.
V južnej Ázii predstavujú povodia riek Indus a Ganga najintenzívnejšie zavlažované poľnohospodárske oblasti na svete. Súčasne patria medzi globálne ohniská čerpania podzemnej vody.
Severozápadná India čelí kriticky nízkej dostupnosti podzemnej vody, pričom niektoré oblasti v povodí riek Indus a Ganga už prekročili bod nezvratnosti vyčerpania. Údaje zo satelitov GRACE ukazujú, že hladiny podzemnej vody v častiach povodia Gangy klesajú o viac než 10 centimetrov ročne od 80. rokov. Podzemné zdroje sa už nedokážu prirodzene doplniť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
