Predstavte si, že ste stratili centrálne videnie natoľko, že nedokážete čítať ani rozoznávať tváre. A zrazu, po rokoch, túto schopnosť získate späť. Presne toto sa podarilo vedcom zo Stanford Medicine, ktorí vďaka revolučnému bezdrôtovému čipu implantovanému do oka a špeciálnym okuliarom čiastočne vrátili zrak ľuďom s pokročilou formou makulárnej degenerácie.
Tento prelomový systém, nazvaný PRIMA, je výsledkom desaťročí vývoja a ako prvá očná protéza na svete dokázal pacientom s nevyliečiteľnou slepotou obnoviť funkčné videnie. Nejde len o schopnosť rozoznať svetlo od tmy. Ide o schopnosť vnímať tvary a vzory, čo lekári označujú ako „form vision“. Klinická štúdia, ktorej výsledky boli publikované v prestížnom New England Journal of Medicine, potvrdila ohromujúci úspech: rok po implantácii zariadenia dokázalo 27 z 32 účastníkov opäť čítať. Informuje o tom aj news-medical.com.
Ako funguje zázrak z dielne Stanfordu?
Zariadenie PRIMA sa skladá z dvoch hlavných častí, ktoré spolu dokonale spolupracujú. Prvou je malá kamera, ktorá je namontovaná na páre špeciálnych high-tech okuliarov. Táto kamera sníma okolitý svet a obraz v reálnom čase premieta pomocou infračerveného svetla priamo na druhú časť – maličký bezdrôtový čip. Tento čip, veľký len 2×2 milimetre, je implantovaný do zadnej časti oka, priamo pod sietnicu, kde nahrádza funkciu fotoreceptorov zničených ochorením. Čip následne premieňa prijatý obraz na elektrické stimuly, ktoré putujú do mozgu.
Inžinieri sa pre infračervené svetlo rozhodli z geniálneho dôvodu. „Projekcia prebieha pomocou infračerveného svetla, pretože chceme mať istotu, že je neviditeľná pre zostávajúce fotoreceptory mimo implantátu,“ vysvetlil Daniel Palanker, profesor oftalmológie a jeden z hlavných autorov štúdie. To znamená, že pacienti môžu súčasne využívať svoje vlastné, prirodzené periférne videnie (ktoré im choroba nezničila) a nové, protetické centrálne videnie. „Skutočnosť, že vidia súčasne protetické a periférne videnie, je dôležitá, pretože ich môžu zlúčiť a využívať zrak naplno,“ dodal Palanker.
Prelom, na ktorý pacienti čakali desaťročia
Profesor Palanker prvýkrát dostal nápad na takéto zariadenie pred dvadsiatimi rokmi, keď pracoval s oftalmologickými lasermi. „Uvedomil som si, že by sme mali využiť skutočnosť, že oko je priehľadné, a dodávať informácie pomocou svetla,“ spomína. Dnes sa jeho vízia stala realitou. „Zariadenie, ktoré sme si predstavovali v roku 2005, teraz u pacientov funguje pozoruhodne dobre.“
Doterajšie pokusy o očné protézy totiž narážali na zásadné limity. „Všetky predchádzajúce pokusy poskytnúť videnie pomocou protetických zariadení viedli v podstate k citlivosti na svetlo, nie k skutočnému videniu tvarov,“ zdôraznil Palanker. „My sme prví, ktorí poskytujú videnie tvarov.“ Veľkou výhodou čipu PRIMA je aj to, že je fotovoltaický – na svoju prevádzku potrebuje iba svetlo, ktoré naň dopadá z okuliarov. Nepotrebuje preto žiadne externé napájanie ani káble vedúce z oka von, čo bol problém starších prototypov.
Klinická štúdia priniesla ohromujúce výsledky
Do novej štúdie sa zapojilo 38 pacientov starších ako 60 rokov, ktorí trpeli pokročilou formou makulárnej degenerácie známou ako geografická atrofia. Toto ochorenie, ktoré celosvetovo postihuje viac ako 5 miliónov ľudí, postupne ničí centrálne videnie a je najčastejšou príčinou nezvratnej slepoty u starších ľudí. Pacienti začali okuliare používať štyri až päť týždňov po implantácii čipu do jedného oka. Hoci niektorí videli vzory okamžite, u všetkých sa zraková ostrosť zlepšovala počas mesiacov tréningu. „Môže trvať niekoľko mesiacov tréningu, kým sa dosiahne špičkový výkon – podobne ako pri kochleárnych implantátoch, (pozn. druh ušného implantátu)“ poznamenal Palanker.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
