Slovenské verejné financie sa ocitli v bode, ktorý odborníci označujú za neudržateľný. Dlh štátu už prekročil 59 % HDP a stále rastie. Ani sériu úsporných opatrení, ktoré vláda spustila, sa zatiaľ nepodarilo pretaviť do skutočných výsledkov. Tretí konsolidačný balík ešte ani poriadne nevošiel do platnosti a už sa pripravuje štvrtý.
Rozpočtová rada varuje, že deficit verejných financií môže v roku 2026 presiahnuť hranicu 4,5 % HDP, čo je približne o 700 miliónov eur viac, ako plánovalo ministerstvo financií.
Dôvodov je hneď niekoľko:
- slabší výber daní,
- presun dotácií priamo do rozpočtu,
- neúspešná transakčná daň, z ktorej štát vybral len necelú polovicu plánovanej sumy.
Len za posledný rok sa verejný dlh zvýšil o 8,8 miliardy eur. Slovensko sa tak znovu dostalo do najvyššieho pásma dlhovej brzdy, čo znamená prísne rozpočtové obmedzenia a povinnosť vlády požiadať parlament o dôveru.
Nové ciele: menej hotovosti, viac kontroly
Ako uviedli peniaze.sk, v pripravovanom štvrtom balíku opatrení sa má vláda zamerať na efektívnejší výber daní a boj proti takzvanej sivej ekonomike. Práve tá je podľa premiéra Roberta Fica jedným z hlavných dôvodov, prečo do štátnej kasy neprúdi toľko peňazí, koľko by malo.
Hovorí sa o prísnejšej kontrole živnostníkov, o zavedení minimálnej dane pre podnikateľov a tiež o výraznom obmedzení hotovostných platieb. Finančná správa tvrdí, že práve hotovosť je hlavným zdrojom daňových únikov. Plánom je znovu zaviesť limit na hotovostné platby, ktorý je síce v zákone, no už niekoľko rokov sa neuplatňuje.
„Bez faktúry alebo s faktúrou?“. Táto otázka podľa premiéra symbolizuje bežnú prax, ktorú chce vláda zmeniť. Opatrenia sa majú dotknúť aj malých podnikateľov, ktorí nepriznávajú všetky príjmy.
Okrem toho sa plánuje:
- dôslednejší dohľad nad tzv. bielymi koňmi a podvodnými eseročkami,
- modernizácia daňovej kontroly,
- revízia štátnych výdavkov a zníženie počtu zbytočných úradov.
Na rade je druhý pilier a hľadanie rovnováhy
Medzi ďalšie diskutované témy patrí aj budúcnosť druhého dôchodkového piliera. Vláda tvrdí, že ho štát dotuje sumou viac ako 1,3 miliardy eur ročne, čo považuje za neúnosné. Objavujú sa preto návrhy na jeho obmedzenie alebo zmeny v prerozdeľovaní odvodov.
Okrem toho sa pripravuje zlúčenie niektorých úradov a zrušenie poradných orgánov, ktoré podľa vlády „len míňajú peniaze“. Plánom je tiež prilákať zahraničných investorov, napríklad z krajín Perzského zálivu, s cieľom oživiť hospodársky rast.
Analytici však upozorňujú, že Slovensko stále nemá jasný a dôveryhodný plán, ako deficit skutočne znížiť. Podľa odhadov by bolo potrebné každý rok nájsť až tri miliardy eur úspor, čo bez zásadných reforiem nie je možné. Problémom je aj to, že veľká časť konsolidačných opatrení sú len dočasné presuny peňazí, nie trvalé riešenia.
Bez skutočných zmien v štruktúre výdavkov, najmä v sociálnej oblasti, hrozí, že Slovensko sa bude naďalej zadlžovať a ďalšie „vlny konsolidácie“ budú len krátkodobým plátaním rozpočtu.
