Ak sa niekto zapojí do predvolebného súboja so zahraničnou podporou — či už od štátu, firmy alebo jednotlivca — môže skončiť vo väzení až na dvanásť mesiacov.
Trestné ustanovenie sa dostalo do legislatívy nenápadne. Jeho autorom je poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý ho pripojil k návrhu zákona o ochrane vojnových hrobov. Na prvý pohľad išlo o úpravu nesúvisiacu s volebnými otázkami, no Gašpar pridal nový paragraf § 351a – Marenie volebnej kampane, uvádzajú Aktuality.
Text hovorí, že „kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Spomienka na letné obvinenia
Ustanovenie nadväzuje na spor z júla, keď premiér Robert Fico obvinil Veľkú Britániu z pokusu zasiahnuť do slovenských parlamentných volieb. Odvolával sa pritom na zistenia britského investigatívneho novinára, podľa ktorých Londýn finančne podporil niektoré mobilizačné aktivity mladých Slovákov. Nešlo pritom o priamu politickú kampaň, no diskusia sa nakoniec sústredila na iniciatívu Chcem tu zostať, ktorá mala zvýšiť účasť prvovoličov aj prostredníctvom volebnej kalkulačky.
Koaliční politici označili britské financovanie za hrozbu a nepriamu podporu strán, ktoré by zvyšok aliancie považoval za opozíciu. Tvrdili, že mladí majú bližšie k Progresívnemu Slovensku, čo podľa nich znamenalo cudzí zásah do demokratickej súťaže. Krátko po tom však tému prekryla kauza o verejnom obstarávaní nových záchraniek.
Nový paragraf ako signál
Hoci pozornosť médií opadla, strana Smer sa k téme vrátila. Gašparov návrh vložený do cudzieho zákona má byť podľa odôvodnenia reakciou na „zahraničný vplyv“, ktorý podľa autora predstavuje zvýšené riziko narušenia politickej rovnosti. Vysvetlil, že pri podpore zo zahraničia je ohrozenie slobodnej súťaže natoľko závažné, že má byť riešené priamo trestným právom.
Koaliční poslanci v ústavnoprávnom výbore s doplnením problém nemali, a tak sa novelizovaný návrh, ktorý pôvodne riešil len vojenské pamätníky, dostal aj s novým paragrafom do druhého čítania. O jeho finálnej podobe má parlament hlasovať ešte v priebehu aktuálnej schôdze; na schválenie stačí väčšina prítomných poslancov.
Výhrady opozície a právnikov
Zástupkyňa Progresívneho Slovenska Irena Bihariová upozorňuje, že rozšírenie trestnej zodpovednosti môže viesť k zneužívaniu právomocí orgánov činných v trestnom konaní. Počas vypočúvania policajnej prezidentky Jany Maškarovej sa pýtala, či takýto zásah vychádza z praktických potrieb. Maškarová uviedla, že Slovensko čelí dezinformačným aktivitám a právna úprava by mala umožniť sankcionovať ich pôvodcov, no Bihariová oponovala, že štát už dnes disponuje dostatočnými prostriedkami na ochranu volieb.
Podľa nej sa z priestupku stane trestný čin, čím vyšetrovacie orgány získajú oveľa väčšie oprávnenia zasahovať do súkromia ľudí.
Proti návrhu vystúpila aj riaditeľka Via Iuris Katarína Batková, ktorá varovala, že by mohol odradiť mimovládne organizácie od organizovania participatívnych aktivít. Poukázala, že „trestnoprávne postihy sú v tejto oblasti neprimerané, keďže všetky porušenia spojené s volebnou kampaňou sa doteraz riešili správnym konaním“. Podľa nej by paragraf mohol obmedziť nestranícke občianske iniciatívy, ktoré sú často financované aj z medzinárodných grantov.
Pôvodná kampaň pod drobnohľadom
Sporná iniciatíva Chcem tu zostať združovala známe osobnosti — napríklad Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, hokejistu Michala Handzuša či bývalú premiérku Ivetu Radičovú. Za projektom stáli mimovládne inštitúcie ako Memo 98, Nadácia otvorenej spoločnosti a Nadácia Zastavme korupciu.
Podľa portálu Postoj prišlo financovanie cez britskú agentúru Zinc Network a grantový fond tamojšieho ministerstva zahraničia. Memo 98 získala z týchto zdrojov približne 63-tisíc eur, kým ministerstvo prispelo ďalšími 35 tisícmi. Britské peniaze smerovali na technické zabezpečenie volebnej kalkulačky i propagáciu kampane.
Informačné zásahy z Ruska
Krátko pred samotnými voľbami sa však objavili aj prípady, keď do diskusie vstúpili priamo ruské zdroje. Na sociálnej sieti Telegram sa šírila falošná nahrávka rozhovoru lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku s novinárkou Monikou Tódovou. Video bolo vytvorené technikou deepfake a šírili ho priaznivci strán Smer, SNS a Republika.
Neskôr počas moratória prišla aj oficiálna reakcia ruskej rozviedky SVR, ktorej šéf Sergej Naryškin vo verejnom vyhlásení obvinil USA z manipulácie slovenských volieb. Spomedzi strán označil priamo Progresívne Slovensko za nástroj amerických záujmov. Slovenské ministerstvo zahraničia následne predvolalo ruského veľvyslanca.
Ak bude Gašparov návrh prijatý, takýto typ zásahov by v prípade prítomnosti slovenského spolupracovníka mohol spadať pod nový trestný paragraf o marení volebnej kampane.
