V okresoch západného Slovenska potvrdili vírus u poľných zajacov. Z viacerých miest sú hlásené prípady jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia.
Slovenská poľovnícka komora (SPK) informovala tento týždeň o výskyte vírusového ochorenia myxomatóza, ktorá postihla jedince zajacov poľných na západnom Slovensku, v okresoch pôsobnosti Regionálnych veterinárnych a potravinových správ Dunajská Streda a Trnava.
Neprenáša sa na človeka
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) potvrdil informáciu o výskyte myxomatózy v SR. „Mám informácie, že to prišlo z Moravy. V Českej republike majú s tým už dlhodobejší problém. Viem, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR nastavila nejakú komunikáciu s jednotlivými poľovnými združeniami z hľadiska informovanosti a monitoringu,“ priblížil Takáč.
„Prenáša sa najmä komármi, blchami a ovadmi, ale aj priamym kontaktom či kontaminovaným prostredím. Najviac sa šíri koncom leta a začiatkom jesene. Vírus nie je prenosný na človeka ani iné druhy zvierat,“ dodali poľovníci.
Riziko aj pre domáce chovy
Aj keď sa vírus neprenáša na človeka, v prípade domáceho chovu, u ktorého sa objavia príznaky ochorenia, by sme na králičie mäso mali radšej zabudnúť, dodávajú tvnoviny.sk.
Myxomatóza totiž môže ohroziť aj králiky, ktoré chováme v domácich chovoch. „Táto choroba je momentálne najhoršia pre domáce králiky a zajace. Nemôže sa prenášať na ostatné druhy zvierat ani na človeka. Jej priebeh je devastujúci. Hlavne voľne žijúce zajace na túto chorobu hynú,“ ozrejmil Jozef Bíreš, bývalý šéf Veterinárnej a potravinovej správy SR.
Dodržiavanie hygienických zásad
Pôvod krajiny, odkiaľ sa ochorenie mohlo k nám dostať, je ťažké určiť, pretože je rozšírenie naprieč Európou. „Príznakmi ochorenia sú strata plachosti, malátnosť, vyčerpanosť, zdurenie jednotlivých častí tela, najmä v okolí očí, nosa a úst zajaca, kde sa často objavujú aj červené škvrny. Smrtnosť tohto vírusového ochorenia dosahuje 80 až 90 percent populácie,“ ozrejmila SPK.
Ochoreniu je možné zabrániť elimináciou chorých a uhynutých jedincov pri dodržaní všetkých hygienických zásad. Napadnutého, respektíve mŕtveho jedinca je nutné zakopať, jamu vyvápniť a dodržiavať dezinfekčné postupy.
Pokiaľ chovatelia včas nespozorujú príznaky, pre celé chovy to môže byť devastačné. „Pokiaľ sa choroba dostane do domáceho chovu, prebieha podobne ako u poľných zajacov. Ale je na to účinná vakcinácia. Domáce králiky treba vakcinovať vo veku štyri až dvanásť týždňov a každý rok opakovať,“ radí Bíreš.
