S príchodom chladnejších mesiacov sa v Európe opäť začína hovoriť o chrípke. Kedy presne prepukne sezóna a aká bude jej intenzita, sa zatiaľ nedá s istotou povedať, no prvé signály z viacerých krajín naznačujú, že by nemusela byť mierna.
Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa počet ľudí s chrípke podobnými symptómami v polovici októbra ešte držal na nízkej úrovni, no v mnohých krajinách začal postupne rásť. Tento trend je pre toto obdobie typický, keďže sezóna chrípky v Európe zvyčajne trvá od novembra do mája. Informuje o tom portál Euronews.
Minulý rok bol podľa Colina Russella z Amsterdamského univerzitného zdravotného centra a predsedu Európskej vedeckej pracovnej skupiny pre chrípku (ESWI) neobvykle silný. Predchádzajúca sezóna 2023–2024 bola síce kratšia, no tá nasledujúca priniesla nečakaný nárast počtu ochorení.
ECDC momentálne zaznamenáva sporadickú chrípkovú aktivitu v jedenástich európskych krajinách. Zvlášť vo Veľkej Británii sa vírus šíri rýchlejšie, pričom najviac prípadov je medzi deťmi. „Je to obdobie, keď sa všetko začína rozbiehať,“ potvrdila doktorka Anna Odone, riaditeľka Školy verejného zdravia na Univerzite v Pavii.
Od čoho bude závisieť závažnosť sezóny?
Odborníci upozorňujú, že výsledný priebeh chrípkovej sezóny závisí od viacerých faktorov. Kľúčové sú tri:
- počet zraniteľných osôb,
- dominantné vírusové kmene,
- poveternostné podmienky a správanie obyvateľstva.
Ak bude zima dlhá a chladná, ľudia budú tráviť viac času v uzavretých priestoroch, čo uľahčí prenos vírusu.
Zdravotníci preto sledujú skoré ohniská nákazy na miestach s vysokou koncentráciou ľudí – v školách, zariadeniach pre seniorov či väzniciach. Práve tam sa zvyčajne ukáže, kedy chrípka v krajine naozaj prepukne.
Ktoré vírusy hrozia najviac?
Minulý rok v Európe dominovali kmene H1 a H3 vírusu chrípky typu A spolu s chrípkou B/Victoria. Tento rok sa ešte nedá s istotou určiť, ktorý z nich získa prevahu, no situácia v iných častiach sveta môže naznačiť budúci vývoj.
V Austrálii a na Novom Zélande sa v posledných mesiacoch rozšíril kmeň H3N2, zatiaľ čo Japonsko vyhlásilo epidémiu chrípky o päť týždňov skôr, ako je u nich bežné. Podľa Russella sú tieto informácie cenné, no stále platí, že „momentálne sme v režime čakania a pozorovania“.
Očkovanie – najsilnejšia obrana, ktorá však slabne
Chrípka zvyčajne nepredstavuje závažné riziko pre mladých a zdravých ľudí, no pre starších dospelých, chronicky chorých či tehotné ženy môže byť nebezpečná. Každú zimu sa vírusom infikuje až 20 % obyvateľov Európy a podľa ECDC je s chorobou spojených takmer 27 600 úmrtí ročne.
Napriek tomu záujem o očkovanie klesá. Vakcína proti chrípke sa musí podávať každoročne, pretože imunita s časom slabne a vírus sa neustále vyvíja. Cieľ EÚ je dosiahnuť 75 % zaočkovanosť, no väčšina štátov sa od tejto hranice stále výrazne odchyľuje. Len Dánsko (76 %), Írsko (75 %), Portugalsko (71 %) a Švédsko (68 %) sa k cieľu priblížili.
Podľa hovorkyne ECDC je potrebné posilniť dôveru verejnosti, zlepšiť prístup k očkovaniu a zabezpečiť, aby rodičia aj opatrovatelia lepšie rozumeli významu včasnej vakcinácie. „Očkovanie má spoločenské a politické súvislosti, preto nie je jednoduché dosiahnuť vysoké pokrytie,“ dodala doktorka Odone.
Kedy sa dať zaočkovať?
Odborníci odporúčajú, aby sa ľudia z rizikových skupín dali zaočkovať čo najskôr pred začiatkom sezóny. Telo potrebuje približne dva týždne, aby si po očkovaní vytvorilo ochranu.
Medzi skupiny, ktoré by mali očkovanie uprednostniť, patria:
- osoby s chronickými ochoreniami,
- seniori,
- tehotné ženy,
- deti vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov,
- a zdravotnícki pracovníci.
„Najjednoduchšia rada je: ak ešte nie ste zaočkovaní, choďte sa dať zaočkovať teraz,“ zdôraznil profesor Russell.
Chrípka sa v Európe zrejme opäť stane jednou z hlavných zdravotných výziev zimy. Ak sa potvrdia trendy z južnej pologule a nízka zaočkovanosť pretrvá, nemocnice môžu čeliť zvýšenému tlaku. Kým odborníci čakajú na presnejšie údaje o dominantných kmeňoch, verejnosť má v rukách najúčinnejšiu prevenciu – včasné očkovanie.
