Od roku 2026 začne v Európskej únii platiť nový mechanizmus uhlíkového cla, ktorý má obmedziť dovoz tovarov z krajín s nižšími ekologickými štandardmi. Odborníci však varujú, že namiesto podpory zelenej transformácie môže opatrenie spôsobiť hlboké ekonomické otrasy – najmä vo východnej Európe. Slovensko, Maďarsko či Česko sa podľa analytikov ocitnú pod tlakom, ktorý ohrozí tisíce pracovných miest, zvýši infláciu a zníži konkurencieschopnosť celých odvetví.
Európska únia od roku 2026 zavedie tzv. mechanizmus uhlíkovej hranice (CBAM), známy aj ako uhlíkové clo. Jeho cieľom je vyrovnať podmienky medzi výrobcami v EÚ a dovozcami z krajín, ktoré nemusia platiť za emisie oxidu uhličitého. Teoreticky má ísť o nástroj, ktorý podporí ekologickú výrobu a zníži globálne emisie CO₂.
Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu však môže mať tento krok presne opačný efekt. Na základe analýzy z odborného časopisu Energy Economics upozorňuje, že nové emisné povolenky na dovoz zásadne poškodia kľúčové sektory hospodárstva a vyvolajú inflačné tlaky. „Definitívne bolo uhlíkové clo schválené v máji 2023 ako súčasť balíka Fit for 55,“ pripomína Kovanda.
Najviac utrpia priemyselné krajiny východnej Európy
Hoci má byť uhlíkové clo primárne zamerané na krajiny mimo EÚ, najväčší dosah pocítia samotné členské štáty, najmä tie východné. Kovanda varuje, že opatrenie zasiahne regióny s energeticky náročnou výrobou, ktoré sa len ťažko adaptujú na nové ekologické štandardy.
Dôvodom je aj to, že Únia zruší prideľovanie bezplatných emisných povoleniek v systéme ETS 1, čo ešte viac zvýši ceny povoleniek a náklady firiem. „Ukončenie bezplatných povoleniek bude tlačiť cenu emisných kvót nahor, čo najviac zasiahne chudobnejšie krajiny východnej časti EÚ – stále závislé od priemyselnej výroby z čias socializmu,“ vysvetľuje Kovanda.
Najväčší úder má zasiahnuť energeticky náročné odvetvia – výrobu ocele, cementu a hnojív.
Analýza Energy Economics predpovedá, že:
- v Česku sa môže produkcia cementu prepadnúť o 15 % a ocele o 20 %,
- v Maďarsku by sa výroba hnojív mohla znížiť o viac než 40 %,
- na Slovensku by domáca produkcia ocele mohla klesnúť až o 55 %.
Takéto poklesy podľa Kovandu nevyhnutne ohrozia tisíce pracovných miest a spôsobia rast cien v celom dodávateľskom reťazci – od surovín cez stavebníctvo až po poľnohospodárstvo.
Reťazový efekt: drahšie potraviny, bývanie aj letenky
Rast cien vstupov sa premietne aj do života bežných ľudí. Kovanda upozorňuje, že drahšia výroba ocele a cementu zvýši náklady na výstavbu nehnuteľností, čím sa predraží bývanie. Dopady však pocítia aj iné odvetvia – napríklad poľnohospodárstvo a letecká doprava, ktoré patria k významným spotrebiteľom ocele.
„Nové povolenky na dovoz podporia inflačné tlaky, ktoré budú v uvedených krajinách silnieť pre drahšiu výstavbu nehnuteľností či poľnohospodársku výrobu,“ zdôrazňuje ekonóm. Spotrebiteľov tak čakajú vyššie ceny potravín, stavebných materiálov aj leteniek.
Slovensko čaká test odolnosti
Zatiaľ čo krajiny mimo EÚ budú podľa Kovandu uhlíkovým clom zasiahnuté len mierne, európsky priemysel čaká bolestivá transformácia. Východné štáty vrátane Slovenska sa tak ocitnú pred výzvou, ako prispôsobiť svoje hospodárstvo prísnejším emisným pravidlám bez straty konkurencieschopnosti.
„EÚ sa síce snaží o zníženie emisií a férové podmienky v globálnom obchode, no riziko straty konkurencieschopnosti je reálne. Pre Slovensko, ktoré je stále silno závislé od energeticky náročných odvetví, to bude bolestivý test odolnosti ekonomiky,“ uzatvára Kovanda.

