Tibor Gašpar, podpredseda Národnej rady SR za Smer-SD, dlhodobo zastáva názor, že posielať ľudí do väzenia za opakované drobné krádeže nie je ani spravodlivé, ani efektívne.
Podľa neho trest odňatia slobody v takýchto prípadoch nerieši skutočné príčiny, pre ktoré sa ľudia uchyľujú k drobným krádežiam, a často vedie len k zbytočnému zahlteniu väzníc a k zhoršeniu života páchateľov, ktorí by inak mohli byť zaradení späť do spoločnosti. Gašpar preto zdôrazňuje význam alternatívnych trestov, ktoré majú páchateľom umožniť odpracovať spôsobenú škodu prostredníctvom verejnoprospešných prác, čím by sa zachovala spravodlivosť, no zároveň by sa predišlo tvrdým následkom väzenia. Píše Cas.sk.
Podpredseda NR SR pripúšťa, že legislatíva v tejto oblasti nie je dokonalá a existuje priestor na úpravy, ktoré by umožnili diferencovanejšie posudzovanie menších priestupkov a drobných krádeží. Zdôrazňuje, že nepodmienečný trest odňatia slobody nie je primeraný, keď ide o majetkové škody nízkeho rozsahu, a poukazuje na to, že alternatívne riešenia môžu byť nielen humánnejšie, ale aj praktickejšie z hľadiska spoločnosti a štátu.
Gašpar zároveň upozornil, že ak sa páchateľ opakovane vracia k trestnej činnosti a škody sa kumulujú do úrovne, ktorá predstavuje trestný čin, štát musí reagovať primeraným trestným opatrením.
„Pokiaľ sa však páchateľ opakovane vráti, tak sa, samozrejme, škoda sčítava a pokiaľ je to na úroveň trestného činu, tak sa to rieši ako trestný čin,“ vysvetlil Gašpar s tým, že práve v takýchto prípadoch je nevyhnutná adekvátna reakcia zákona.
Alternatívne tresty, akými sú napríklad verejnoprospešné práce, podľa neho poskytujú efektívnu cestu, ako zamedziť zbytočnému uväzneniu ľudí za menej závažné priestupky a zároveň umožňujú páchateľom prevziať zodpovednosť za svoje činy. Tento pohľad sa však stretol s kritikou generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý upozornil, že zrušenie legislatívneho nástroja, ktorý umožňoval riešiť opakované drobné krádeže diferencovane, bolo chybou. Žilinka poukazuje na to, že tento nástroj umožňoval posudzovať každý prípad individuálne a prihliadať na všetky okolnosti, čo podľa neho poskytovalo flexibilitu, ktorá teraz chýba.
Gašparov postoj tak odhaľuje dôležitú diskusiu o tom, ako vyvážiť spravodlivosť, efektívnosť a humánnosť pri riešení menších trestných činov v slovenskej justícii.
