Na Slovensku sa nachádzajú skvosty ľudovej architektúry, ktoré akoby odolávali plynutiu času. Tieto zachovalé dedinské sídla sú zasadené pod horské masívy a patria k najcennejším kultúrnym lokalitám našej krajiny. Jednu takú plánuje vláda zatraktívniť a priniesť do obce financie.
Obec Čičmany leží v objatí Strážovských vrchov, blízko Malej Fatry a Rajeckej doliny. Je to miesto ideálne na turistiku a výlety.
Táto ikonická dedina s drevenicami ozdobenými bielymi geometrickými ornamentmi patrí k najfotogenickejším miestam Slovenska. Rovnaké vzory sa objavujú aj na tradičných krojoch a textíliách.
Forma výberu vstupného
Vláda sa zaoberá otázkou, ako zachovať a rozvíjať jedinečnú slovenskú obec, ktorá je známa svojou typickou ľudovou architektúrou. Jedným z návrhov, o ktorom sa diskutuje, je zavedenie vstupného pre turistov. Výnos z poplatkov by následne mohol slúžiť na údržbu a obnovu obce, píše STVR.
Rezort kultúry zároveň podporuje snahu zapísať čičmiansky ornament na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa ministerky Martiny Šimkovičovej by proces schvaľovania mohol trvať približne dva roky.
„Musíme sa zhodnúť, akou formou sa bude vstupné vyberať – či cez turnikety, QR kódy alebo iný systém. Cieľom je, aby financie smerovali priamo do obce,“ uviedla Šimkovičová po výjazdovom rokovaní vlády.
Žijú hlavne z turizmu
Čičmany s necelými 120 obyvateľmi žijú prevažne z turizmu. Ročne ich navštívia tisíce ľudí, no obec má obmedzené zdroje príjmov. „Prežívame hlavne z parkovného, poplatkov za ubytovanie a darov, ktoré nám posielajú návštevníci. Finančne je to veľmi náročné,“ priznala starostka Iveta Michalíková.
Starostka zároveň poukázala na to, že čičmiansky vzor sa často používa aj mimo obce bez akéhokoľvek prínosu pre miestnych. „Motívy z Čičmian sa objavujú na rôznych produktoch, no zisk z toho má málokedy samotná obec,“ dodala.
Ornamenty, ktoré dnes tvoria symbol obce, majú pôvod v ľudových krojoch a pôvodne mali ochrannú funkciu – chránili drevo pred poveternostnými vplyvmi a škodcami. „Maľovanie domov bolo kedysi úlohou žien. Najskôr používali svetlú hlinu, neskôr vápno,“ ozrejmila Alena Haššová z Považského múzea v Žiline.
Ak sa podarí zápis do UNESCO, Čičmany by mohli získať nielen väčšie uznanie, ale aj novú šancu na dlhodobú udržateľnosť a ochranu svojho kultúrneho dedičstva.
