Nízky krvný tlak, známy aj ako hypotenzia, býva často považovaný za „menšie zlo“ v porovnaní s vysokým tlakom. No ak klesne príliš, môže signalizovať vážny zdravotný problém alebo spôsobiť závraty, mdloby či dokonca kolaps. Lekári upozorňujú, že nízky tlak si zaslúži rovnako veľkú pozornosť ako ten vysoký.
Niektorí ľudia žijú s nízkym tlakom roky bez ťažkostí, iným však spôsobuje dennodenné problémy. Kľúčom je rozpoznať, kedy ide o prirodzene nízke hodnoty a kedy už o stav, ktorý treba riešiť. Krvný tlak sa uvádza dvoma číslami – horným (systolickým) a spodným (diastolickým). Vo všeobecnosti sa hodnoty pod 90/60 mm Hg považujú za nízky tlak, no individuálne rozdiely môžu byť výrazné. Informuje o tom portál vysetrenie.zoznam.sk.
Kedy je nízky tlak problém?
Ak sa tlak dlhodobo drží pod hranicou 90/60 mm Hg a objavujú sa symptómy ako závraty, slabosť či mdloby, môže ísť o zdravotné riziko. Nebezpečný je aj náhly pokles tlaku, napríklad po rýchlom vstávaní zo sedu alebo ľahu – tzv. posturálna hypotenzia.
Tento stav môže viesť k stratám vedomia alebo dokonca k poškodeniu orgánov v dôsledku nedostatočného prekrvenia. Ak sa k nízkemu tlaku pridruží šok, krvácanie, dehydratácia či užívanie liekov, je nevyhnutné vyhľadať lekára.
Ako sa prejavuje príliš nízky krvný tlak?
Príznaky hypotenzie bývajú rôzne – od miernych až po život ohrozujúce. Medzi najčastejšie patria:
- závraty, točenie hlavy a pocit na odpadnutie,
- rozmazané alebo nejasné videnie,
- slabosť, únava, nedostatok energie,
- bledá, chladná a lepivá pokožka,
- zrýchlený alebo nepravidelný tep,
- v ťažších prípadoch strata vedomia.
Ľudia s nízkym tlakom často pociťujú náhlu slabosť po rýchlom vstávaní, po horúcom kúpeli alebo po dlhšom státí. Niektorí uvádzajú, že sa cítia „ako bez energie“ alebo majú problém so sústredením.
Možné príčiny: od dehydratácie až po hormonálne poruchy
Najčastejšie dôvody nízkeho tlaku sú nedostatok tekutín, dlhodobé ležanie, užívanie liekov, ktoré tlak znižujú, alebo hormonálne poruchy ako nedostatok kortizolu. Tlak môže klesnúť aj po strate krvi, pri infekciách či po veľkej fyzickej námahe.
Zaujímavé je, že niektorí lekári upozorňujú aj na genetickú predispozíciu – nízky tlak sa môže vyskytovať v rodinách a nie vždy je dôvodom na obavy. Ak však spôsobuje opakované nepríjemnosti, treba pátrať po príčine.
Čo robiť, keď tlak klesne?
Ak sa hypotenzia objaví len občas, pomáha zvýšiť príjem tekutín, dopriať si slané jedlo alebo si na chvíľu ľahnúť s nohami vo vyvýšenej polohe.
Pri opakovaných ťažkostiach je vhodné viesť si záznamy o hodnotách tlaku, aby lekár mohol posúdiť, či nejde o vážnejší problém.
Odborníci odporúčajú tiež pozvoľné vstávanie z postele, menšie a častejšie jedlá a vyhýbanie sa dlhému státiu či horúcim kúpeľom. Ak tlak klesá po užívaní liekov, lekár môže upraviť dávkovanie.
Kedy vyhľadať lekára?
Ak je tlak dlhodobo nízky a spojený s únavou, mdlobami či závratmi, je potrebné odborné vyšetrenie. Lekár zistí, či ide o bežnú individuálnu hodnotu alebo o príznak vážnejšieho ochorenia, ako sú srdcové poruchy či hormonálna nerovnováha.
Nízky krvný tlak síce často nebýva nebezpečný, no ak ho telo nezvláda kompenzovať, môže spôsobiť nedokrvenie mozgu a iných orgánov. Preto platí: ak máte pochybnosti, tlak netreba podceňovať.
