Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou aj pracovného života, no jej používanie v zamestnaní často prebieha mimo dohľadu nadriadeného.
Najnovší prieskum spoločnosti Microsoft uskutočnený vo Veľkej Británii ukázal, že až 71 percent zamestnancov už niekedy využilo nástroje umelej inteligencie (AI) pri práci, píše STVR. Viac než polovica opýtaných stále používa riešenia, ktoré ich zamestnávateľ oficiálne neschválil.
Nové bezpečnostné aj právne riziká
Odborníci pri používaní AI v práci varujú pred novými bezpečnostnými aj právnymi rizikami. Právnik a expert na umelú inteligenciu Miroslav Chlipala upozorňuje, že podobné problémy existovali už v minulosti. „AI zvýraznila problém, ktorý tu už bol, podobne ako kedysi diskety či USB kľúče, aj tieto nástroje môžu predstavovať bezpečnostné riziko,“ uviedol.
Aj keď právne normy pre nakladanie s dátami už existujú, ich dodržiavanie v praxi zaostáva. Ochrana osobných údajov a pravidlá kybernetickej bezpečnosti (napríklad GDPR) stanovujú jasnú zodpovednosť zamestnávateľa.
„Zamestnávateľ musí vedieť, ktoré údaje sú citlivé, ako sa s nimi nakladá a musí o tom primerane vzdelávať svojich ľudí,“ pokračuje Chlipala.
Vzdelávanie zamestnancov
Nové pravidlá prináša aj európsky zákon o umelej inteligencii (AI Act), ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2024. Norma sa zameriava nielen na reguláciu, ale aj na podporu inovácií.
Firmy budú musieť vedieť, či nimi používané systémy spadajú do kategórie AI a zabezpečiť, aby zamestnanci vedeli s technológiou správne pracovať. „Každý, kto používa alebo vyvíja AI, musí vzdelávať zamestnancov primerane ich úlohe a prístupu k informáciám,“ doplnil právnik.
Od februára 2025 už vstúpil do platnosti aj zákaz tzv. podprahových praktík a povinnosť zvyšovať AI gramotnosť – teda povedomie o možnostiach a rizikách umelej inteligencie.
Zodpovednosť je na používateľovi
Jednou z najdiskutovanejších tém je otázka autorských práv pri práci s generatívnou AI. Podľa Chlipalu by mali používatelia otvorene priznávať, že výsledok vznikol s pomocou umelej inteligencie. „Zodpovednosť za správnosť a pravdivosť výstupu zostáva vždy na používateľovi,“ dodal.
Zatiaľ čo legislatíva sa snaží držať krok s technologickým vývojom, odborníci upozorňujú, že umelá inteligencia by mala zostať len pomocníkom – nie rozhodovacím orgánom.
„Nástroje umelej inteligencie zatiaľ nepatria do rozhodovacích procesov súdov alebo iných orgánov. Sú tu etické otázky, chýba transparentnosť a nevieme, na akých údajoch AI rozhoduje,“ uzatvoril Chlipala.
