Kým v Česku sa pripravujú na zvýšenie rýchlostného limitu na vybraných diaľničných úsekoch na 150 kilometrov za hodinu, odborníci z Rakúska bijú na poplach. Podľa ich analýz by takýto krok mohol mať vážne dôsledky pre životné prostredie aj bezpečnosť na cestách.
Rakúske združenie mobility VCÖ preto zverejnilo dáta, ktoré majú vodičov presvedčiť, že vyššia rýchlosť znamená viac škôd ako úžitku.
Rýchlejšie = viac škodlivín a hluku
Zvýšenie maximálnej rýchlosti z 130 na 150 km/h by podľa štatistík znamenalo nárast emisií CO₂ o 19 %, jemných prachových častíc (PM10) o 31 % a oxidov dusíka až o 44 %. Spolu s nimi rastie aj spotreba paliva, hlučnosť a riziko dopravných nehôd.
Odborník VCÖ Michael Schwendinger upozorňuje, že čas, ktorý vodiči teoreticky ušetria, je v praxi zanedbateľný. „Teoretický časový zisk bude v praxi oveľa menší, ako sa často prezentuje. Zato škody – vyššia spotreba, viac hluku pre obyvateľov, viac zdraviu škodlivých látok a vyššie riziko nehôd – budú výrazné,“ vysvetľuje.
Narážka na ciele EÚ
Zrýchlenie by podľa VCÖ zároveň išlo proti klimatickým cieľom Európskej únie, ktorá sa usiluje o zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Pri vyššej rýchlosti navyše vodiči častejšie brzdia a znovu zrýchľujú, čo zvyšuje opotrebovanie pneumatík a bŕzd, a tým aj množstvo mikroplastov v ovzduší a pôde.
Vyššia rýchlosť, vyššia spotreba
Auto, ktoré pri 130 km/h spotrebuje 6,5 litra na 100 kilometrov, pri rýchlosti 150 km/h potrebuje už 7,7 litra – teda o 19 % viac paliva.
To znamená nielen vyššie náklady na tankovanie, ale aj kratší dojazd. Pri 50-litrovej nádrži klesá dojazd zo 769 km na 649 km.
Rovnaký princíp platí aj pre elektromobily, ktoré pri vysokej rýchlosti míňajú energiu ešte rýchlejšie.
Bezpečnosť na cestách v ohrození
Zvýšenie rýchlosti neohrozuje len ekológiu, ale aj životy vodičov. Pri rýchlosti 130 km/h zastaví vozidlo na suchej ceste približne po 73 metroch.
Ak však ide 150 km/h, v momente, keď by auto idúce 130 km/h už stálo, má stále rýchlosť 122 km/h. To výrazne zvyšuje riziko tragických následkov pri kolízii. A v praxi sa často jazdí ešte rýchlejšie – 160 či 170 km/h, čo zvyšuje nielen riziko nehody, ale aj počet pokút.
Argumenty namiesto zákazov
Aj keď sa na Slovensku o znížení rýchlostných limitov zatiaľ oficiálne neuvažuje, Rakúšania chcú ísť príkladom – spomaliť motoristov nie zákazmi, ale číslami.
Ich analýzy ukazujú, že rýchlosť nad 130 km/h neprináša výraznú úsporu času, no spôsobuje násobne väčšie škody – pre vodičov, ich peňaženky aj planétu.
Európske automobilky pod tlakom
V lete sa Peking rozhodol výrazne obmedziť vývoz neodýnia, dysprózia a terbia – prvkov nevyhnutných pre moderné technológie. Tento krok okamžite spustil obavy o stabilitu dodávateľských reťazcov. Vzácne kovy sa používajú vo všetkom od elektromotorov až po bezpečnostné senzory vozidiel.
Situácia sa ešte viac vyostrila, keď v septembri holandská vláda prevzala kontrolu nad čínskym výrobcom čipov Nexperia a odvolala jeho generálneho riaditeľa Zhanga Xuezhenga. Dôvodom boli podozrenia, že spoločnosť plánovala zatvoriť svoje európske vývojové centrá a presunúť výrobu späť do Číny.
Podľa informácií agentúry Reuters Nexperia pripravovala prepustenie 40 % európskych zamestnancov a uzavretie výskumného centra v Mníchove. Tento krok vyvolal paniku medzi automobilkami v Európe, USA aj Japonsku – pretože čipy od Nexperie, hoci jednoduché, sú nevyhnutné pre riadenie elektronických systémov v moderných autách.
Priliali olej do ohňa
Rozhodnutie Holandska rozčúlilo čínsku vládu, ktorá reagovala zákazom vývozu hotových produktov spoločnosti Nexperia z Číny. Tento krok spustil reťazovú reakciu – výrobcovia po celom svete začali hlásiť oneskorené dodávky a nedostatok komponentov.
Volkswagen už oznámil dočasné obmedzenie výroby modelu Golf vo Wolfsburgu, pričom podobné opatrenia zvažujú aj ďalšie automobilky.
„Do dvoch mesiacov môžeme byť nútení zastaviť našu výrobu a s ňou celý automobilový priemysel,“ varoval viceprezident severoamerickej divízie Toyoty Ryan Grimm, ktorého citoval denník E.
Reťazová reakcia ohrozuje aj Slovensko
Podľa európskych zdrojov majú automobilky zásoby čipov len na niekoľko týždňov. Ak sa situácia nezlepší, výroba by sa mohla zastaviť už v priebehu dvoch mesiacov.
Najviac ohrozená je produkcia elektromobilov, no problémy sa nevyhnú ani vozidlám so spaľovacími motormi. Zníženie exportných licencií totiž zvyšuje ceny surovín a spôsobuje meškanie dodávok, čo môže mať vážne dôsledky aj pre subdodávateľov.
Slovensko, ako jeden z najväčších producentov automobilov na svete, stojí pred mimoriadne rizikovou situáciou. Ak sa kríza prehĺbi, môže to viesť k výpadku exportu a ohrozeniu desaťtisíc pracovných miest.
