Európa sa už niekoľko rokov snaží vymaniť z tieňa dlhov, no situácia sa skôr zhoršuje. Až sedemnásť krajín Európskej únie nedodržalo fiškálne limity, ktoré určujú, ako veľký môže byť deficit či verejný dlh.
Hoci sa v mnohých štátoch darí znižovať rozpočtové schodky, celková zadlženosť únie stále rastie. Eurostat potvrdzuje, že deficit eurozóny klesol na 3,1 % HDP, no dlh vzrástol na 87,1 %. V celej EÚ sa dlh vyšplhal na 80,7 % HDP, čo je jasným signálom, že ani prísnejšie rozpočtové pravidlá nestačia.
Za rast dlhov môže kombinácia viacerých faktorov – vyššie úroky Európskej centrálnej banky, rast nákladov na obranu či energetiku a aj sociálne výdavky, ktoré štáty nechcú obmedzovať.
Slovensko v hlbokej červenej zóne
Slovensko sa v roku 2024 zaradilo medzi najhoršie hospodáriace krajiny únie. Štátny deficit dosiahol 5,5 % HDP, teda približne 7,16 miliardy eur. Verejný dlh stúpol na 59,7 % HDP, čo znamená, že sa krajina nebezpečne približuje k hranici, ktorú stanovuje Pakt stability – 60 %.
Rozpočet je v nerovnováhe: príjmy štátu tvoria 42 % HDP, výdavky až 47,5 %. Táto priepasť sa prehlbuje už niekoľko rokov a Slovensko zatiaľ nemá jasnú stratégiu, ako ju odstrániť. Ekonomika po pandémii a období vysokých výdavkov zostáva oslabená a politická vôľa na reformy je slabá.
Slovensko tak patrí do skupiny krajín, ktoré prekračujú európske limity a dostávajú sa do rizika straty dôvery investorov.
Ak sa situácia nezlepší, štát bude musieť siahať po čoraz drahších pôžičkách.
• deficit Slovenska: 5,5 % HDP
• verejný dlh: 59,7 % HDP
• príjmy vs. výdavky: 42 % vs. 47,5 % HDP
• trend: zhoršujúca sa fiškálna stabilita
Česko stabilizuje, susedia sa zadlžujú
Ako vidieť z dát Eurostatu, zatiaľ čo Slovensko sa topí v červených číslach, Česko ide opačným smerom. V roku 2024 dokázalo znížiť deficit z 3,7 % na 2,0 % HDP a udržať dlh na úrovni 43,3 % HDP. Česká vláda obmedzila rast výdavkov, zlepšila výber daní a zastavila rozširovanie štátneho aparátu. Tento prístup posilnil dôveru investorov a pomohol znížiť tlak na úroky. Český príklad ukazuje, že rozpočtová disciplína nemusí ekonomiku brzdiť – naopak, môže jej dodať stabilitu.
Na druhej strane, Poľsko a Maďarsko sa vydali rizikovým smerom. Poľsko zvýšilo deficit až na 6,5 % HDP, Maďarsko dosiahlo 5 %. Obe krajiny míňajú viac na sociálne programy, obranu a populistické sľuby, čo ohrozuje ich dlhodobú finančnú rovnováhu.
Sever prosperuje, juh bojuje s dlhmi
Rozpočtová mapa Európy ukazuje jasné rozdiely. Severské štáty – ako Dánsko, Švédsko či Estónsko – si udržiavajú nízke zadlženie a rozpočtové prebytky. Dánsko dosiahlo dokonca prebytok 4,5 % HDP, Írsko 4,0 % a Grécko po rokoch problémov 1,2 %. Tieto krajiny dokázali obmedziť výdavky a využili priaznivé ekonomické podmienky.
Naopak, juh Európy sa stále trápi. Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko majú dlh vysoko nad hranicou 100 % HDP. Rastúce úroky a slabší ekonomický rast im bránia v rýchlej konsolidácii.
Kým sever má priestor investovať do budúcnosti, juh zápasí s minulosťou.
- najnižší dlh: Estónsko – 23,5 % HDP
- najvyšší dlh: Grécko – 154,2 % HDP
- krajiny s prebytkom: Dánsko, Cyprus, Írsko, Grécko, Luxembursko, Portugalsko
Hrozivé scenáre pre budúcnosť
Ak sa dlhová kríza prehĺbi, môže spomaliť celú európsku ekonomiku. Viaceré štáty už teraz porušujú limity Paktu stability, ktorý povoľuje deficit najviac 3 % a dlh do 60 % HDP. Európska komisia preto pripravuje nové pravidlá, ktoré by mali byť flexibilnejšie, no zároveň prísnejšie v kontrole výdavkov.
Slovensko, spolu s Poľskom, Francúzskom a Rumunskom, sa nachádza v červenej zóne. Rumunsko má dokonca najvyšší deficit v únii – až 9,3 % HDP. Ak krajiny ako Slovensko neprijmú rýchle opatrenia, môže ich čakať nepríjemná kombinácia: drahšie pôžičky, tlak investorov a obmedzené možnosti na financovanie bežných výdavkov.
