Keď sa na Slovensku rozpráva o platoch, často sa zabúda na jednoduchú pravdu – mzda je cena za prácu. Nie je to teda otázka dobroty či lakomstva šéfa, ale výsledok fungovania trhu.
Na rozdiel od bežného presvedčenia, že výšku platu určuje šéfov charakter, ekonomická realita hovorí niečo iné. O tom, koľko kto zarába, rozhoduje schopnosť vytvárať hodnotu – teda produktivita práce – a konkurencia medzi firmami. Preto môžu mať dve krajiny s podobnými pracovnými pozíciami úplne odlišné výšky miezd. Ako upozorňuje analytik Róbert Chovanculiak na sita.sk: „Mzda je cena, ktorú platia zamestnávatelia zamestnancom za ich prácu“.
Produktivita určuje strop
Každá práca má svoj limit, dokedy sa firme oplatí zamestnanca platiť. Tento strop určuje práve produktivita – teda množstvo hodnoty, ktoré človek vytvorí za určitý čas. V Rakúsku pracujú čašníci či robotníci s lepším vybavením, v modernejších prevádzkach a firmách s vyšším kapitálom. Ich produktivita je teda vyššia, a preto si môžu pýtať aj viac.
Historickým príkladom je automobilka Henryho Forda. Keď v roku 1908 vyrábal prvé modely T, výroba jedného auta trvala viac než 12 hodín. Po zavedení pásovej výroby to zamestnanci zvládli za necelé dve. Produktivita stúpla o 87 % – a spolu s ňou aj mzdy, hoci pracovníci nepracovali viac.
Na produktivitu nemá vplyv len individuálna snaha, ale:
- úroveň technológií, ktoré firma využíva,
- množstvo kapitálu, ktoré má k dispozícii,
- organizácia práce a vzdelanie zamestnancov.
Toto všetko vysvetľuje, prečo sú rakúske firmy ochotné platiť viac – nie preto, že by boli štedrejšie, ale preto, že ich zamestnanci dokážu vytvoriť vyššiu hodnotu.
Konkurencia určuje základ
Zatiaľ čo produktivita stanovuje hornú hranicu, o reálnej výške mzdy rozhoduje trh a konkurencia. Ak chce firma udržať šikovných ľudí, musí im zaplatiť lepšie než konkurencia. Ford kedysi ponúkal nadpriemerné platy nie z milosrdenstva, ale preto, že potreboval prilákať kvalitných pracovníkov.
Podobne aj dnes platí, že čím viac firiem súťaží o zamestnancov, tým viac rastú mzdy. Ak je však v regióne len málo pracovných príležitostí, firmy nemajú dôvod ponúkať viac. Preto je napríklad rozdiel medzi platom programátora v Bratislave a predavača v Prešove taký priepastný.
Konkurencia ovplyvňuje aj rozdiely medzi povolaniami:
- kuchár má širšie možnosti uplatnenia než čašník,
- špecialista sa vie presadiť v rôznych odvetviach,
- a hviezdy ako Messi či Jordan majú obrovskú vyjednávaciu silu, pretože o nich bojuje celý trh.
Technológie menia hru
Do celej rovnice dnes vstupuje aj technologický pokrok. Platformy ako Uber či Bolt umožnili, aby sa taxikárom stal prakticky každý. Výsledkom je väčšia konkurencia a tým aj tlak na nižšie zárobky. Kým pred rokmi bola táto práca výsadou skúsených vodičov, dnes ju môže robiť ktokoľvek s mobilom a aplikáciou.
To isté sa deje v mnohých ďalších oblastiach – ak rastie počet ľudí, ktorí môžu vykonávať rovnakú prácu, jej cena na trhu prirodzene klesá.
Preto ak chceme, aby slovenské mzdy rástli, nestačí len žiadať vyšší plat. Treba vytvárať podmienky, ktoré umožnia firmám byť produktívnejšie – investovať do moderných technológií, vzdelávania a inovácií. Len vtedy bude mať naša práca na trhu vyššiu hodnotu a tým aj vyššiu cenu.
