V okupovanom Mariupoli sa po takmer štyroch rokoch ticha majú opäť otvoriť dvere mestského divadla – symbolu tragédie z marca 2022. Ruské úrady rekonštrukciu prezentujú ako „znovuzrodenie kultúry“, zatiaľ čo Ukrajinci hovoria o cynickej snahe premeniť miesto masového zabíjania civilistov na nástroj propagandy.
Budova činohry, ktorá patrila k architektonickým dominantám Mariupolu, bola 16. marca 2022 zničená leteckým útokom. V jej útrobách sa vtedy ukrývali stovky civilistov – medzi nimi ženy, starí ľudia aj deti. Napriek tomu, že pred vstupom do divadla bolo obrovskými písmenami napísané slovo „DETI“, explózia zasiahla centrálnu časť budovy a zabila podľa ukrajinských odhadov až šesťsto ľudí. Píše o tom portál Pravda.
Herečka Viera Lebedinská, dnes žijúca v Užhorode, si na ten deň spomína ako na čisté peklo: „Vybiehali sme von. Na schodoch ležali mŕtvoly a my sme ich prekročili. Ľudia kričali, volali o pomoc, pretože sa nemohli dostať preč,“ povedala pre Viľne radio.
Ruská verzia udalostí je však diametrálne odlišná. Gubernátor okupovanej Doneckej oblasti Denis Pušilin na Telegrame tvrdil, že budovu „vyhodili do vzduchu ukrajinskí bojovníci“. Rovnaké stanovisko zopakovala aj agentúra TASS, ktorá obvinila „nacionalistov z práporu Azov“ a dodala, že ruská armáda v tom čase „oslobodzovala Mariupoľ“.
Obnova ako propaganda
Práce na obnove divadla sa podľa ruských médií začali v januári 2023 a teraz vstupujú do finálnej fázy. Na rekonštrukcii sa podieľajú aj reštaurátori z Petrohradu – družobného mesta Mariupolu. Pušilin tvrdí, že „historická pamiatka sa opäť stane kultúrnym centrom regiónu“.
Podľa plánov má byť divadlo otvorené počas ruských novoročných sviatkov. Na premiére sa majú uvádzať klasické diela Alexandra Puškina a Antona Čechova. Z Kyjeva však znejú ostré slová nesúhlasu. Exilový magistrát Mariupolu označil krok Rusov za „rúhanie a obnovu na kostiach“.
„Miesto, ktoré sa stalo dejiskom jedného z najväčších vojnových zločinov, Rusi menia na scénu pre svoje predstavenia a koncerty,“ uvádza magistrát vo vyhlásení. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry UNIAN reagoval ešte priamočiarejšie: „Je to pokus Kremľa pozametať stopy zločinu.“
Mesto pod okupáciou
Mariupoľ padol 20. mája 2022 po krvavých bojoch o oceliarne Azovstaľ, keď ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podal hlásenie o „oslobodení“ mesta minister obrany Sergej Šojgu. Odvtedy sa z niekdajšieho prímorského centra stalo okupované územie, kde ruské úrady systematicky prepisujú dejiny a zavádzajú vlastnú verziu reality.
Rozdelení herci, dve divadlá
Ruské médiá uvádzajú, že až 80 percent pôvodných členov mariupolskej činohry sa po roku 2022 zmierilo s novými pomermi a dnes účinkuje v miestnom Dome pionierov alebo hosťuje v Rusku. Tí, ktorí odmietli spoluprácu, sa rozptýlili po Ukrajine.
V Užhorode vznikol nový súbor z bývalých mariupolských umelcov – štyria preživší herci vytvorili jadro ansámblu, ku ktorému sa pridalo približne tridsať kolegov z iných ukrajinských scén.
Dlhá história, temná prítomnosť
Korene mariupolskej činohry siahajú do polovice 19. storočia. Súčasná budova bola dokončená v roku 1960 po takmer päťročnej výstavbe a niesla typické znaky sovietskeho klasicizmu. Po ruskom bombardovaní v roku 2022 zostala centrálná časť budovy v ruinách – symbol zničeného mesta aj krutosti vojny.
Dnes, keď sa v nej majú opäť ozvať potlesky, mnohí Ukrajinci to vnímajú ako cynický pokus nahradiť pravdu kulisou divadla.
