Európania čoraz viac strácajú vieru vo vlastnú budúcnosť. Výsledky aktuálneho prieskumu agentúry IPSOS ukazujú, že kontinent zasiahla vlna pesimizmu – od politickej nestability cez obavy z kriminality až po rastúci strach z vojny. Najskeptickejšou krajinou sa stalo Francúzsko, kde si až 92 % obyvateľov myslí, že krajina smeruje zlým smerom.
Politické napätie, inflácia a pocit narastajúcej kriminality priviedli Francúzov do bodu, keď takmer každý druhý verí, že ich krajina sa z úpadku už nedostane. Podľa prieskumu IPSOS zverejnený portálom Euronews, ktorý sa uskutočnil v tridsiatich krajinách sveta, si 92 % Francúzov myslí, že štát „stráca smerovanie“ a takmer tretina je presvedčená, že situácia je nenávratná.
Náladu v krajine zhoršili aj tri rezignácie premiérov v priebehu jedného roka – Michela Barniera, Françoisa Bayroua a Sébastiena Lecornu (ktorý bol neskôr znovu vymenovaný). Až 60 % Francúzov priznáva, že ich vážne znepokojuje pretrvávajúca politická kríza.
V takomto prostredí 81 % obyvateľov tvrdí, že francúzska demokracia už nefunguje správne a že ich názory nie sú v politike zastúpené. Výnimku predstavujú najmä voliči hnutia Renaissance prezidenta Emmanuela Macrona, ktorí si voči systému zachovávajú o niečo väčšiu dôveru.
Európa pod vlnou pesimizmu
Hoci Francúzsko vedie rebríček nespokojnosti, podobná skepsa sa šíri celou Európou. Viac ako osem z desiatich obyvateľov Holandska (83 %), Maďarska (80 %) či Nemecka (77 %) si myslí, že ich krajiny idú zlým smerom. Rovnako naladení sú aj obyvatelia Talianska (73 %), Veľkej Británie (73 %) a Švédska (72 %).
Podľa analytikov ide o dlhodobý trend – ľudia strácajú dôveru v politické autority a zároveň čoraz viac pochybujú o efektívnosti demokratických systémov.
Keď bezpečnosť predbieha životné náklady
Leto 2025 prinieslo výraznú zmenu v tom, čo Európanov trápi najviac. Inflácia a rast cien už nie sú na prvých priečkach obáv. Predbehli ich kriminalita a násilie, ktoré sa stali hlavnou spoločenskou témou – obáva sa ich 33 % respondentov.
V krajinách ako Francúzsko (35 %), Nemecko (35 %), Belgicko (33 %) a najmä Švédsko (57 %) je pocit ohrozenia bezpečnosti dominantný. Podľa odborníkov súvisí s rastúcou polarizáciou spoločnosti, problémami s integráciou migrantov a častejšími správami o násilných činoch.
Strach z vojny rastie, záujem o klímu klesá
Kým západná Európa sa obáva najmä kriminality, v Poľsku dominuje iný druh strachu – z vojenského konfliktu. Prieskum ukazuje, že 46 % Poliakov považuje hrozbu vojny za najvážnejší problém, čo je viac než v Izraeli (37 %). Obavy v regióne rastú najmä od októbra 2024, keď sa riziko konfliktov stalo deviatou najvýznamnejšou témou prieskumu.
Zároveň pribúdajú obavy z extrémizmu, ktorý sa v rebríčku posunul už na 12. miesto.
Prekvapivo však ustupuje téma klimatickej krízy. Aj keď sa nachádza na rovnakej úrovni ako vojnové konflikty, záujem o ňu v Európe citeľne klesol – najviac v Poľsku (-18 %), Nemecku (-16 %), Francúzsku (-15 %) a Španielsku (-15 %). Ani jedna z krajín pritom neoznačila klimatické zmeny za najpálčivejší problém napriek varovaniam vedeckej komunity.
Najviac sa životného prostredia stále obávajú Holanďania (21 %), zatiaľ čo na celosvetovej úrovni vedie Japonsko (30 %).
Európa na križovatke
Z údajov IPSOS vyplýva, že Európania sa cítia ohrození z viacerých strán – politickej, sociálnej aj ekonomickej. Krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Poľsko zápasia s vlastnými formami neistoty, no všetky spája jedno: pocit straty kontroly nad budúcnosťou.
Ak sa nepodarí obnoviť dôveru vo vedenie, demokraciu a bezpečnosť, môže sa z pesimizmu stať trvalý stav, ktorý ovplyvní nielen politické rozhodnutia, ale aj samotnú identitu európskej spoločnosti.
