Slovensko vstupuje do ďalšej etapy reforiem. Prezident Peter Pellegrini podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2026 a zároveň aj balík siedmich školských zákonov, ktoré majú zmeniť podobu slovenského vzdelávania od materských škôl až po univerzity. Kým rozpočet prináša úsporné opatrenia a znižovanie deficitu, školské novely majú prispieť k modernejšiemu, spravodlivejšiemu a flexibilnejšiemu systému vzdelávania.
Prezident Peter Pellegrini v stredu 5. novembra podpísal balík školských zákonov, ktorý označil za najrozsiahlejšiu reformu slovenského školstva za posledných 20 rokov. Zmeny sa dotknú všetkých úrovní vzdelávania – od predprimárneho až po vysokoškolské.
Cieľom nových zákonov je zjednotiť pravidlá, zefektívniť systém financovania škôl a lepšie reagovať na potreby žiakov aj trhu práce. Súčasťou balíka je nový zákon o školskej správe, ktorý mení spôsob určovania školských obvodov a zavádza inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. Tento poskytovateľ bude mať povinnosť prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti k verejnému školskému obvodu.
Zmeny sa dotknú aj financovania. Súkromné a cirkevné školy, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ, prídu o 20 % zo svojho normatívneho príspevku.
Nové kategórie učiteľov, duálne vzdelávanie aj povinná materská pre štvorročné deti
Novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch rozširuje kategórie učiteľov o novú pozíciu – pedagogický zamestnanec – kandidát.
Zároveň novela o odbornom vzdelávaní a príprave zavádza agentúrny systém duálneho vzdelávania, ktorý má malým a stredným podnikom uľahčiť zapojenie sa do systému spolupráce so školami.
Od septembra 2027 bude predprimárne vzdelávanie povinné pre všetky štvorročné deti. Niektoré stredné školy zavedú povinnú maturitnú skúšku z matematiky, pričom učitelia budú môcť hodnotiť žiakov 6. až 9. ročníka aj slovne, vrátane hodnotenia správania.
Zmeny prinesú aj transformáciu stredných odborných škôl na nový typ – strednú priemyselnú školu, čím sa má posilniť technické vzdelávanie a priblížiť potrebám praxe.
Nový zákon o vysokých školách: viac možností pre študentov aj pedagógov
Balík prináša aj úplne nový zákon o vysokých školách. Ten umožní kombinovanie rôznych foriem štúdia a uznávanie kreditov aj z iných druhov vzdelávania. Študenti si budú môcť vybrať medzi záverečnou stážou alebo písaním záverečnej práce.
Pre vysokoškolských pedagógov sa zavádza sabatikal – obdobie plateného voľna určeného na vedeckú či odbornú činnosť. Novela zákona o neformálnom vzdelávaní mládeže navyše stanovuje minimálny počet hodín praxe pre garantov a lektorov vzdelávacích programov.
Rozpočet na rok 2026: menej deficitu, viac úspor
Okrem školských zákonov prezident podpísal aj štátny rozpočet na rok 2026, ktorý má prispieť k stabilizácii verejných financií.
Podľa Kancelárie prezidenta SR si Peter Pellegrini uvedomuje, že „konsolidačné opatrenia vo výške 2,7 miliardy eur sú bolestivým, no nevyhnutným krokom k udržaniu stability verejného dlhu“.
Rozpočet počíta s hotovostnými príjmami 27,8 miliardy eur a výdavkami 33,5 miliardy eur, čo znamená schodok približne 5,8 miliardy eur. Deficit verejných financií by sa mal znížiť na 4,1 % HDP, teda z tohtoročných 5 %.
Konsolidácia v objeme 2,7 miliardy eur má dve hlavné časti:
- 1,4 miliardy eur sa má priniesť na strane príjmov – prostredníctvom legislatívnych zmien,
- 1,3 miliardy eur sa ušetrí na strane výdavkov.
Šetrenie sa dotkne viacerých oblastí:
- 152 miliónov eur má ušetriť sociálna oblasť,
- 535 miliónov eur predstavujú úspory na chode štátu – zmrazenie platov vo verejnej správe (160 miliónov eur) a zníženie výdavkov ministerstiev (375 miliónov eur),
- 130 miliónov eur majú usporiť samosprávy,
- 420 miliónov eur sa očakáva z efektívnejšieho čerpania eurofondov, najmä na energetickú pomoc domácnostiam.
Cieľ: deficit pod 3 % do roku 2028
Ministerstvo financií deklaruje snahu znižovať deficit aj v nasledujúcich rokoch. Do roku 2028 chce Slovensko stlačiť deficit pod 3 % HDP, čo si však vyžiada ďalšie opatrenia v objeme 1,8 % HDP. Ak sa tak nestane, schodok by sa mohol v roku 2027 opäť pohybovať okolo 5 % HDP.
Dlhová krivka má zatiaľ rastúci trend – z 61,5 % HDP v tomto roku sa má zvýšiť na 62,8 % HDP v roku 2026, no stabilizovať by sa mala práve do roku 2028, keď má dosiahnuť približne 64 % HDP.
Podpis oboch zákonov symbolizuje dve zásadné priority prezidenta Pellegriniho – stabilné verejné financie a kvalitnejšie vzdelávanie.
Kým rozpočet má udržať krajinu na ceste fiškálnej zodpovednosti, balík školských zákonov má dať vzdelávaciemu systému nový impulz a dlhodobú víziu.
