Ukrajinský prezident vyzýva spojencov, aby konali rovnako promptne ako záchranné a opravárske tímy na fronte. Krajina čelí ďalšej zime pod ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.
Ukrajina sa pripravuje na štvrtú zimu vo vojne s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj upozorňuje, že štát čelí neustálym útokom na svoju energetickú infraštruktúru a potrebuje viac medzinárodnej pomoci – predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany.
„V skutočnosti sú naši dodávatelia energie, opravárske tímy a jednotky civilnej obrany každý deň zaneprázdnení obnovovaním oblastí po útokoch,“ vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Dodal, že najviac trpia regióny Charkovská, Chersonská, Černihivská, Donecká, Mykolajivská, Sumská a Záporožská, ktoré sú dlhodobo terčom ruských útokov.
Výzva na rýchlu medzinárodnú reakciu
Ukrajinský prezident zdôraznil, že pomoc zo zahraničia musí prichádzať rovnako rýchlo, ako konajú ukrajinské orgány a záchranári, ktorí denne obnovujú zničené oblasti. Podľa neho sú systémy protivzdušnej obrany a ochrana energetických zdrojov v súčasnosti absolútnou prioritou.
Zelenskyj svoj apel adresoval partnerom krátko po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré sa uskutočnilo 17. októbra. Lídri diskutovali o ďalšej vojenskej a humanitárnej podpore Ukrajiny.
Tmavé dni pred zimou
Štátna energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že na štvrtok sú opäť naplánované odstávky elektriny po celej krajine, aby sa stabilizovala napadnutá elektrická sieť.
Podľa agentúry DPA sa ruské útoky v posledných týždňoch opäť zamerali na elektrárne, rozvodné stanice a zásobovanie vodou a teplom. Moskva sa snaží oslabiť ukrajinskú populáciu v čase, keď teploty klesajú a zásoby energií sú obmedzené.
Boje na východe a ruské tvrdenia
Na východnom fronte sa boje sústreďujú najmä okolo miest Pokrovsk a Myrnohrad. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil Ukrajinu, že zamlčiava obkľúčenie svojich jednotiek v týchto oblastiach. Podľa neho Kyjev odmietol vpustiť západných novinárov na front, aby nezverejnili skutočný stav.
Ukrajinská armáda tieto tvrdenia odmieta. Podľa ukrajinského vojenského spravodajstva (HUR) špeciálne jednotky bránia kľúčové logistické trasy a zabraňujú pádu Pokrovska. Mesto, v ktorom pred vojnou žilo približne 60-tisíc ľudí, je dnes prakticky v ruinách a civilisti ho takmer úplne opustili.
Pokrovsk ako symbol odporu
Pokrovsk sa stal symbolom ukrajinského odporu voči ruskej agresii. Napriek neustálym útokom sa obrancovia mesta odmietajú vzdať. „Každý meter zeme, ktorý bránime, má cenu života,“ povedal nedávno ukrajinský dôstojník pre miestne médiá.
Ukrajina sa aj po viac ako troch a pol roku od začiatku invázie nevzdáva a podľa Zelenského bude jej sila závisieť nielen od odvahy ľudí, ale aj od rýchlosti, s akou svet zareaguje na jej volanie o pomoc.
Nemecko čelí prílevu mladých Ukrajincov
Odkedy ukrajinská vláda v lete umožnila mladým mužom opäť vycestovať do zahraničia, Nemecko registruje prudký nárast príchodov z tejto krajiny. Kým v polovici augusta prekročilo nemecké hranice len niekoľko desiatok Ukrajincov vo veku 18 až 22 rokov, v septembri ich bolo už viac ako tisíc a v októbri počet stúpol až na 1 800 týždenne.
Predstavitelia Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou nemeckej vlády, upozorňujú, že ide o trend, ktorý si vyžaduje zásah. Bavorský premiér Markus Söder vyhlásil, že rastúci prílev mladých Ukrajincov treba obmedziť a že Berlín spolu s Európskou úniou by mali tlačiť na Kyjev, aby opäť zaviedol prísnejšie pravidlá pre vycestovanie. Podľa neho nie je správne, že Nemecko prijíma čoraz viac mladých mužov, ktorí by namiesto toho mali pomáhať pri obrane svojej vlasti, uvádza denník Pravda.
Söder pripomenul, že Nemecko Ukrajinu dlhodobo podporuje – vojenskou, finančnou aj humanitárnou pomocou – no Kyjev musí niesť aj vlastnú zodpovednosť. Ak sa situácia nezmení, navrhuje, aby sa na úrovni Európskej únie zvážilo sprísnenie pravidiel pre dočasnú ochranu ukrajinských utečencov.
Podobných názorov je viacero
Tento mechanizmus bol vytvorený ešte v roku 2001, no prvýkrát ho Brusel aktivoval až po začiatku ruskej invázie v marci 2022. Vďaka nemu Ukrajinci v členských krajinách EÚ získali dočasný pobyt, prístup k práci, sociálnym dávkam a vzdelávaniu. Pôvodne malo opatrenie platiť rok, no EÚ ho predĺžila až do marca 2027.
Söderov postoj zdieľajú aj ďalší členovia nemeckej vládnej koalície. Poslanec CDU Jürgen Hardt pre portál Politico uviedol, že Nemecko nemá záujem, aby mladí Ukrajinci žili v zahraničí namiesto toho, aby bránili svoju krajinu. Novela ukrajinského zákona podľa neho vyvolala neželaný migračný trend, ktorý treba zastaviť.
Po vypuknutí vojny mohli Ukrajinci vo veku 18 až 60 rokov prekročiť hranice len vo výnimočných prípadoch. Neskôr Kyjev znížil hranicu brannej povinnosti z 29 na 27 rokov, no napriek tlaku západných spojencov prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol povolávať mužov mladších ako 23 rokov. V auguste však vláda uvoľnila pravidlá a umožnila mužom od 18 do 22 rokov vycestovať – oficiálne preto, aby mohli študovať v zahraničí a po návrate prispieť k rozvoju krajiny. Zároveň argumentovala snahou udržať rodiny pohromade.
