Belgicko čelí bezprecedentným narušeniam vzdušného priestoru, keď sa nad vojenskými základňami a letiskami objavili neidentifikované drony. Incidenty spôsobili výpadky letov a nútené odklony z hlavného bruselského letiska. Vláda reaguje posilnením obrany – už začiatkom roka 2026 plánuje spustiť Národné centrum bezpečnosti vzdušného priestoru a zaviesť povinnú registráciu dronov.
Nad belgickými vojenskými objektmi a letiskami sa v uplynulých dňoch objavili drony, ktoré narušili civilnú aj vojenskú prevádzku. Niektoré lety museli byť z bezpečnostných dôvodov odklonené z bruselského letiska. Incidenty boli natoľko závažné, že belgická vláda okamžite zvolala zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady.
Minister obrany Theo Francken podľa Euronews oznámil, že krajina podnikne zásadné kroky. „Od 1. januára 2026 spustíme do plnej prevádzky Národné centrum bezpečnosti vzdušného priestoru (NASC), ktoré bude sídliť na vojenskej základni v Beauvechine,“ uviedol. Centrum má združiť všetky bezpečnostné zložky a vytvoriť jednotný systém reakcie na hrozby v ovzduší.
Nový bezpečnostný systém: detekcia, identifikácia a neutralizácia
Belgicko chce v boji proti nelegálnym dronom zaviesť komplexný bezpečnostný rámec. Minister vnútra Bernard Quintin vysvetlil, že ide o model založený na princípe „detekcia – identifikácia – neutralizácia“. Cieľom je, aby bezpečnostné zložky dokázali dron zachytiť, určiť jeho pôvod a v prípade potreby ho aj zneškodniť.
Okrem nového centra štát plánuje aj povinnú registráciu dronov, čím sa má obmedziť možnosť ich zneužitia. Belgický minister obrany zároveň pripravuje investičný plán vo výške 50 miliónov eur určený na tzv. „protidrónovú iniciatívu“, ktorá má posilniť obranné kapacity armády.
Aj keď Belgicko zatiaľ nepredložilo priame dôkazy, podozrenie z organizovaných narušení padá na Rusko.
„Treba sa pýtať, komu tieto incidenty prospievajú – odpoveď je zrejmá: Rusku,“ povedal pre televíziu Euronews Sven Biscop, riaditeľ Egmontského inštitútu.
Podľa neho majú dronové útoky dvojitý efekt – zastrašiť belgických a európskych lídrov a zároveň rozdeliť verejnú mienku. „Ide o zastrašenie rozhodovacích orgánov, pravdepodobne v súvislosti s rozhodnutím o zmrazených ruských aktívach v spoločnosti Euroclear. Zároveň to má vzbudiť dojem, že ak sa Európa vzdá podpory Ukrajiny, problémy ustanú,“ dodal.
Belgicko je totiž pod tlakom EÚ, aby konfiškovalo ruské zmrazené aktíva, ktoré sú uložené v bruselskom finančnom dome Euroclear, a použilo ich na obnovu Ukrajiny. Ruské veľvyslanectvo v Bruseli však akúkoľvek účasť na dronových operáciách popiera.
NATO varuje Moskvu: ďalšie narušenie nebude tolerované
Incidenty v Belgicku sa pridali k sérii porušení vzdušného priestoru NATO a EÚ, ktoré sa v posledných týždňoch pripisujú Rusku. Už koncom septembra aliancia adresovala Moskve ostré varovanie po tom, čo ruské drony zostrelili nad Poľskom a Estónsko zaznamenalo narušenie svojho vzdušného priestoru troma stíhačkami MiG-31.
Podľa estónskej armády prelietavali ruské lietadlá nad jej územím približne 12 minút bez povolenia. Kremeľ tieto obvinenia odmieta, no NATO reagovalo jasne: „Rusko nesmie mať žiadne pochybnosti – spojenci použijú všetky prostriedky, vojenské aj nevojenské, na obranu svojho územia,“ uviedla aliancia vo vyhlásení.
Po narušení poľského vzdušného priestoru NATO ohlásilo vznik nového programu Eastern Sentry, ktorý má posilniť ochranu východného krídla a demonštrovať solidaritu s Poľskom.
Európa v strehu: podobné incidenty hlásia aj ďalšie krajiny
Okrem Belgicka, Poľska a Estónska boli v uplynulých týždňoch drony alebo ruské lietadlá zaznamenané aj nad Dánskom, Nórskom a Rumunskom. Vlády týchto krajín posilnili pohotovostné opatrenia a koordinujú sa s NATO pri monitorovaní vzdušného priestoru.
Európski lídri sa obávajú, že ide o formu hybridnej vojny, ktorá má oslabiť obrannú pripravenosť aliancie a testovať reakčný čas jej armád. „Vidíme, ako drony narúšajú náš vzdušný priestor. Či je to úmyselné alebo nie, je to neprijateľné. Musíme sa brániť a chrániť každého člena aliancie,“ zdôraznil generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Incidenty zároveň odhalili právnu medzeru v belgickej legislatíve. Krajina nemá jasne definovaný rámec, ktorý by umožňoval armáde zostreliť dron, ak predstavuje hrozbu. To sa má čoskoro zmeniť.
„Belgicko sa poučilo. Potrebujeme právny rámec, ktorý umožní likvidáciu nebezpečných dronov, a samozrejme, aj kapacity, ktoré to dokážu urobiť. Práce na tom sa urýchlia,“ potvrdil Biscop.
Cieľom je, aby krajina bola už začiatkom budúceho roka schopná efektívne reagovať na akékoľvek narušenie svojho vzdušného priestoru – či už ide o špionáž, hybridné útoky alebo teroristické hrozby.
