Štátny rozpočet Slovenska ku koncu októbra dosiahol hotovostný schodok vo výške 4,67 miliardy eur. Znamená to, že hospodárenie štátu sa medziročne zhoršilo o 1,27 miliardy eur, teda o 37,3 percenta.
Tento výsledok prichádza napriek tomu, že vláda už zaviedla tri kolá konsolidačných opatrení, ktoré mali verejné financie ozdraviť. Namiesto očakávaného zlepšenia sa však ukazuje, že štátna kasa je v skutočných problémoch.
Mnohí ekonómovia preto varujú, že Slovensko sa môže vydať takzvanou „gréckou cestou“. Ide o scenár, ktorý kedysi zažila južná Európa, keď sa Grécko ocitlo na pokraji bankrotu a bolo nútené prijať mimoriadne tvrdé reformy. Píše o tom portál Emefka.
Ako vyzerala grécka cesta
Grécko bolo v čase finančnej krízy po roku 2010 prinútené prijať sériu drastických opatrení, aby dokázalo splácať svoje záväzky a získať pomoc od medzinárodných inštitúcií. Hoci krajina sa po dlhých rokoch začína zotavovať, dôsledky týchto krokov cíti spoločnosť dodnes.
Jedným z najkontroverznejších opatrení posledných rokov bola novela zákona, ktorú grécky parlament schválil v polovici októbra a ktorá umožňuje až trinásťhodinový pracovný deň. Podľa vlády má ísť o nástroj na zvýšenie flexibility trhu práce a ochranu pracovníkov pred prepustením v prípade, že odmietnu nadčasy. Tento režim je dobrovoľný, uplatňuje sa výlučne v súkromnom sektore a možno ho využiť najviac tridsaťsedem dní v roku.
Odborové zväzy a opozícia však tvrdia, že takáto úprava dáva zamestnávateľom väčšiu moc a vystavuje zamestnancov riziku vykorisťovania. Na protest proti novele sa v októbri uskutočnili masívne štrajky, ktoré paralyzovali dopravu a verejné služby. Napriek odporu bola legislatíva prijatá. Ministerka práce Niki Kerameus pre BBC uviedla, že ide o prispôsobenie sa aktuálnym podmienkam trhu práce, zatiaľ čo odborový zväz ADEDY varoval, že novela znamená koniec osemhodinového pracovného času a úpadok rodinného života.
Dlhší pracovný týždeň a vyššia záťaž
Popri predĺžení pracovného dňa Grécko zaviedlo aj šesťdňový pracovný týždeň. Zákon č. 5053/2023, platný od 1. júla 2024, umožňuje firmám, ktoré sa pre takýto režim rozhodnú, povolať zamestnanca do práce aj na šiesty deň v týždni. Podmienkou je, že o tom musí byť informovaný aspoň 24 hodín vopred. Za prácu počas šiestich dní dostane bežný denný plat navýšený o 40 percent.
Podľa vlády má tento krok zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu ekonomiky a zároveň obmedziť nelegálne zamestnávanie. Opatrenie sa však nevzťahuje na všetky odvetvia. Kritici upozorňujú, že v krátkodobom horizonte síce môže dôjsť k rastu produktivity, no z dlhodobého hľadiska bude mať takýto systém negatívny vplyv na zdravie obyvateľov aj na rodinný život.
Gréci už teraz patria medzi najpracovitejšie národy v Európskej únii – priemerný pracovný týždeň u nich trvá 39,8 hodiny. Na Slovensku je to 37,9 hodiny a priemer EÚ dosahuje 36 hodín.
Dôchodkové reformy a úsporné škrty
Veľkú časť gréckych problémov spôsobila aj štedrá a neudržateľná dôchodková politika. Štát dlhé roky vyplácal penzie, ktoré nezodpovedali výkonnosti ekonomiky. Po roku 2010 preto prišli tvrdé reformy. Dôchodkový vek sa zvýšil na 67 rokov, pričom odísť do penzie v 62 rokoch je možné len po štyridsiatich rokoch práce. Zrušili sa aj trinásty a štrnásty dôchodok a znížili sa viaceré penzie, v niektorých prípadoch až o 44 percent.
Zároveň sa zjednodušil celý systém a zrušilo viac než sto dôchodkových fondov s rozdielnymi pravidlami. Od roku 2012 sa dôchodkový vek automaticky upravuje podľa priemernej dĺžky života. Tieto zmeny síce pomohli stabilizovať financie, no zároveň spôsobili prudký pokles životnej úrovne mnohých seniorov. Mnohí sa dostali do chudoby, a v krajine dokonca narastal počet starších ľudí bez domova.
Predaje, dane a prepúšťanie
Grécka vláda bola nútená pristúpiť aj k ďalším nepopulárnym krokom. Zvýšila dane, spotrebné odvody a predala viaceré štátne podniky a infraštruktúru – napríklad prístav Pireus, ktorý získala čínska spoločnosť. Zredukovala tiež počet zamestnancov vo verejnom sektore a tým, ktorí zostali, znížila platy. Cieľom týchto opatrení bolo znížiť výdavky a obnoviť dôveru investorov.
Náznaky zotavenia
Hoci finančná kríza spôsobila, že grécka ekonomika sa zmenšila o štvrtinu a krajinu opustilo desať percent obyvateľov, po rokoch úspor sa situácia začala zlepšovať. Nezamestnanosť, ktorá v roku 2013 dosiahla 28,2 percenta, klesla do roku 2024 pod desať percent. Ekonomika rastie, inflácia sa drží okolo troch percent a krajina dosahuje rozpočtové prebytky.
Podľa údajov Eurostatu patrí Grécko medzi šesť krajín EÚ, ktoré v minulom roku zarobili viac, než minuli, s prebytkom 1,2 percenta. Napriek tomu má stále najvyšší verejný dlh v únii – 154,2 percenta HDP.
Skutočný obraz za číslami
Hoci makroekonomické ukazovatele vyzerajú priaznivo, bežní Gréci zmenu veľmi nepociťujú. Správa European Anti-Poverty Network uvádza, že až 27 percent obyvateľov je ohrozených chudobou. Minimálna mzda predstavuje len 60 percent hranice chudoby a kúpna sila aj dôchodky patria k najnižším v EÚ. Kritici preto varujú, že „zelené čísla“ v tabuľkách zakrývajú realitu, v ktorej mnoho ľudí stále žije na hranici prežitia.
Grécko sa po dlhých rokoch tvrdej konsolidácie síce dokázalo postaviť na nohy, no cena bola vysoká. Zrušené sociálne výhody, dlhšie pracovné dni a preťaženie zamestnancov zanechali v spoločnosti hlboké stopy. Ak sa slovenským konsolidačným opatreniam nepodarí zvrátiť súčasný trend, podobný scenár nemusí byť len varovným príkladom z juhu Európy, ale aj našou realitou.
