Každoročná lotéria o tom, či prvý sneh zaskočí mužov v oranžovom, je opäť tu. Hoci november začal pomerne mierne, v centrálach údržby už panuje plná pohotovosť.
Zatiaľ čo mnohí vodiči ešte len uvažujú o prezutí pneumatík, cestári majú za sebou ostrý štart a v skladoch navozených tisíce ton posypového materiálu. Píše o tom aj portál oPeniazoch.
Ak si myslíte, že na skutočnú zimu ešte len čakáme, ste na omyle. Prvý krst ohňom, alebo skôr ľadom, prebehol už začiatkom októbra. Kým väčšina Slovenska si užívala babie leto, diaľnica D1 pri Važci si vyžiadala okamžitý zásah. Spotrebovala sa pri ňom celá tona soli, čo jasne ukázalo, že počasie sa neriadi kalendárom.
Minister dopravy Jozef Ráž túto situáciu okomentoval jasne: „Aj keď pohotovosť oficiálne začína okolo 1. novembra a končí v marci, toto bolo nad rámec bežného režimu.“
Armáda stoviek ľudí a strojov je v nepretržitom strehu
Zabezpečiť zjazdnosť slovenských ciest nie je úloha pre pár nadšencov. Do nepretržitej služby nastúpilo vyše 700 zamestnancov, z toho stovka dispečerov, ktorí sledujú monitory a dáta z meteostaníc, a šesťsto zamestnancov pripravených okamžite vyraziť do terénu. Operujú zo šestnástich stredísk údržby strategicky rozmiestnených po celej krajine.
K dispozícii majú takmer 300 kusov ťažkej techniky. Sypače, výkonné odhŕňače a traktory museli prejsť prísnymi skúšobnými jazdami dávno predtým, než spadla prvá vločka. Cieľ je pokryť diaľnice a rýchlostné cesty nonstop, bez hluchých miest.
Sklady praskajú vo švíkoch, no zima si nevyberá
Logistika zásobovania je kapitola sama o sebe. Národná diaľničná spoločnosť nenechala nič na náhodu a pred sezónou naskladnila impozantných 24 000 ton posypových materiálov. Nie je to však len o obyčajnej soli. V citlivých ochranných pásmach vôd musia nastúpiť ekologické zmesi a kamienky.
Najväčšie zásoby hlási Martin, kde čaká na použitie až 3500 ton materiálu, čo odráža náročnosť tamojšieho regiónu. Centrálnym mozgom distribúcie je sklad v Bešeňovej s kapacitou 16 000 ton. Slovensko je terénne rozmanité a tomu zodpovedá aj taktika. Kým na juhu bojujú cestári najmä so zradnou poľadovicou a potrebujú rýchle, krátke zásahy, severné regióny ako Liptov či Tatry vyžadujú ťažkú techniku do kopcovitého terénu. Pripravenosť je jedna vec, realita skutočnej snehovej kalamity však býva tou najťažšou previerkou.
