Myslíte si, že sme s Čechmi ako jednovaječné dvojičky? Omyl. Najnovšie dáta ukazujú, že pokiaľ ide o míňanie peňazí, sme skôr vzdialení príbuzní.
Kým my si každý nákup „navyše“ stokrát vyčítame, naši susedia si ho dokážu užiť bez zbytočného trápenia. Rozdiely v tom, čo považujeme za dôležité a čo za zbytočnosť, sú prekvapivo veľké. Píšu o tom aj tvnoviny.sk.
Slováci sa radi prezentujú ako racionálni spotrebitelia. Až štvrtina z nás hrdo vyhlasuje, že na zbytočnosti neminie ani cent. Ak sa predsa len rozhodneme pustiť nejaké to euro, najčastejšie skončí v košíku s potravinami a nápojmi. Na druhej priečke sa drží móda a oblečenie, zatiaľ čo elektronika a spotrebiče uzatvárajú prvú trojku.
Zaujímavý je aj pohľad na rodové rozdiely: ženy nakupujú častejšie, no zároveň ich potom oveľa viac trápia výčitky svedomia. Tento pocit viny navyše priamo úmerne rastie s klesajúcim príjmom.
Česi si vedia dopriať bez sebabičovania
Na západ od rieky Moravy vládne iná nákupná mentalita. Česi sú pri platení výrazne uvoľnenejší. Až 19 percent z nich nakupuje úplne bez výčitiek, čo je luxus, ktorý si dovolí len 12 percent Slovákov. Naopak, pocit viny po nákupe trápi sedem percent Slovákov, no iba päť percent Čechov.
Susedia si jednoducho vedia spraviť radosť častejšie a neváhajú investovať do vecí, ktoré my možno považujeme za nadštandard: do hier, streamovacích služieb či nových domácich spotrebičov. Ich argumentácia je jednoduchá: odmena po ťažkom dni v práci.
Neurológ Robert Krause ponúka zaujímavý pohľad na naše motivácie: „Ak si ideme nakúpiť oblečenie, tak si veľakrát kupujeme pozornosť, všímavosť alebo ocenenie zo strany druhých ľudí. Na druhej strane si treba uvedomiť, že často si kupujeme to, čo vôbec nepotrebujeme a kupujeme si to len preto, aby sme sa zapáčili, alebo aby sme aj sami sebe niečo dokázali.“
Namiesto výčitiek hľadajme poučenie
Odborník zároveň radí, ako pracovať s nepríjemnými pocitmi po impulzívnom nákupe. Namiesto nekonečného obviňovania by sme sa mali zamerať na to, čo nám táto skúsenosť dala. „Ak sa určitým spôsobom rozhodneme, a následne sa cítime smutní, sklamaní alebo aj nahnevaní na seba samých, tak namiesto toho, aby sme sa na tieto emócie fixovali, si z nich radšej zoberme ponaučenie,“ uzatvára Krause.
