Po viac než desaťročí od ničivého požiaru sa Krásna Hôrka posúva k ďalšej etape obnovy. Odstránenie sutín a prípravné práce sú kľúčovým krokom pred samotnou rekonštrukciou najviac zasiahnutej časti hradu. Začína sa nová kapitola v histórii jednej z najvýznamnejších slovenských pamiatok.
Na Krásnej Hôrke sa po rokoch stagnácie opäť pracuje. V pondelok sa začali prípravné práce na hornom hrade, ktorý bol v roku 2012 zasiahnutý najviac. Ide o zásadný krok v procese obnovy hradu, ktorý si požiar pred trinástimi rokmi takmer úplne podmanil. „Horný hrad a jeho okolie je potrebné vyčistiť od sutiny, ktorá tam zostala po požiari aj po neskorších zásahoch z rokov 2021 až 2023,“ uviedla generálna riaditeľka Slovenského národného múzea (SNM) Andrea Predajňová.
Zhotoviteľ prác, spoločnosť W GLASS, si stavenisko prevzal začiatkom týždňa. Podľa zmluvy v Centrálnom registri zmlúv má za necelých 760-tisíc eur s DPH zabezpečiť odstránenie sutín, náletovej zelene a dočasných konštrukcií, ktoré už nespĺňajú bezpečnostné normy. Práce majú trvať päť mesiacov.
Pokračujú opravy aj na dolnom a strednom hrade
SNM zároveň rieši dlhodobé problémy so strešnými konštrukciami na dolnom a strednom hrade, ktoré ešte neprešli kolaudáciou. Odborníci zo Slovenskej technickej univerzity už vykonali obhliadky a pripravujú sanačný plán, ktorý má zabezpečiť statickú stabilitu krovov.
Na obnovu celého komplexu schválila vláda SR takmer 35 miliónov eur. Projekt za viac ako 20 miliónov eur mal podľa pôvodného plánu ukončiť dodávateľ MBM-Group, no po viacerých zdržaniach a komplikáciách Slovenské národné múzeum od zmluvy odstúpilo. Dôvodom bolo, že spoločnosť neoznámila svojich subdodávateľov, čo je v rozpore so zákonom.
Tragédia, ktorá sa odohrala 10. marca 2012, patrí k najväčším kultúrnym stratám moderného Slovenska. Oheň, ktorý spôsobili dvaja chlapci hrajúci sa so zápalkami na kopci pod hradom, sa rozšíril neuveriteľnou rýchlosťou. Vietor zasiahol strešné konštrukcie a v priebehu niekoľkých minút zachvátil celý hrad.
Strážnik Eugen Kiss si spomínal, že „stačilo pár minút a horela celá strecha“. Dobrovoľní hasiči z dediny Krásnohorské Podhradie sa na miesto dostali v priebehu piatich minút, no vietor im znemožnil zásah.
Vtedajší starosta Peter Bollo opisoval, že „srdce mu pukalo od žiaľu, keď sledoval, ako plamene pohlcujú symbol regiónu“. Súčasný starosta Štefan Kún, ktorý sa snažil osobne hasiť oheň, priznal, že požiar ho zasiahol nielen emocionálne, ale aj finančne – prevádzkoval bufety pod hradom.
Požiar zničil strechy, interiéry i vzácne zbierky. Krásna Hôrka bola pritom jediným slovenským hradom, ktorý si do tej doby zachoval takmer neporušenú architektúru aj mobiliár.
Historické korene a vzostup Andrássyovcov
Hrad Krásna Hôrka vznikol na prelome 13. a 14. storočia ako stredoveká pevnosť. Postupne sa rozrastala a menila svoje funkcie – z pôvodného obranného sídla sa stala správna a neskôr reprezentačná rezidencia. Najvýraznejšie prestavby prebehli počas 16. a 17. storočia pod vedením Bebekovcov a Mikuláša Andrássyho, ktorí jej vtisli renesančno-barokový charakter.
Po smrti Žofie Serédy pokračoval v prestavbách jej syn František Andrássy s manželkou Katou Keresztes, ktorí vytvorili barokový dvor a kultivované obytné priestory. V 19. storočí sa hrad stal pietnym miestom Andrássyovcov – uchovávali sa tu rodové pamiatky, umelecké diela a predmety, ktoré neskôr tvorili základ Františkinho múzea.
Po znárodnení v 20. storočí sa hrad stal predmetom ideologických zásahov. Počas 60. rokov sa jeho architektúra i expozície prispôsobovali socialistickým predstavám o „stredovekom obrannom hrade“. Mnohé pôvodné zbierky boli odstránené, miestnosti prerobené a expozície doplnené o predmety, ktoré s históriou Andrássyovcov vôbec nesúviseli.
Reinštalácie zničili autenticitu interiérov i nádvoria, nevhodne menené boli aj dlažby a odvodnenie. Až požiar v roku 2012 definitívne ukončil éru týchto zásahov – hrad sa odvtedy systematicky pripravuje na návrat svojej pôvodnej podoby.
Dnes sa Krásna Hôrka stáva symbolom obnovy. Každý krok – od čistenia sutín až po opravu krovov – znamená ďalší posun k tomu, aby sa návštevníci opäť mohli prejsť po jej nádvorí. Slovenské národné múzeum zdôrazňuje, že cieľom nie je len oprava budovy, ale aj zachovanie ducha miesta, ktoré po stáročia spájalo históriu, umenie a rodovú tradíciu.
