Plán výdavkov Európskej komisie vo výške takmer 2 biliónov eur sľubuje radikálnu prestavbu spôsobu, akým Únia rozdeľuje finančné prostriedky a sleduje svoje strategické priority. Rozpory medzi štátmi a aj rôznymi záujmovými skupinami však ohrozujú najambicióznejšiu rozpočtovú reformu za posledné desaťročia.
Európska komisia 16. júla 2025 predstavila najambicióznejší rozpočet v histórii Európskej únie, v ktorom navrhuje takmer 2 bilióny eur na obdobie 2028 – 2034. Tento návrh predstavuje zároveň dramatickú reakciu na geopolitické otrasy aj spornú reštrukturalizáciu výdavkových priorít Únie.
Rozpočet vo výške 1,98 bilióna eur predstavuje 1,26 % hrubého národného dôchodku EÚ. Znamená navýšenie oproti súčasnému rámcu, ktorý predstavuje 1,13 %. Predovšetkým však ide o zásadnú prestavbu spôsobu, akým Európska únia využíva svoje finančné zdroje v ére geopolitických zmien.
Pod pôsobivými číslami sa však skrýva triezvejšia realita. Analytici upozorňujú, že po zohľadnení inflácie a 149 miliárd eur vyčlenených na splácanie dlhu z mechanizmu NextGenerationEU sa efektívny nárast rozpočtu znižuje na iba 1,15 % hrubého národného dôchodku Únie. To podľa kritikov dramaticky zaostáva za rastúcimi výzvami, ktorým Únia čelí.
Zmena priorít v rozpočte
Návrh signalizuje dramatický odklon od tradičných pilierov výdavkov EÚ. Poľnohospodárstvo a kohézna politika, ktoré historicky spotrebúvali dve tretiny rozpočtu, majú byť v reálnych hodnotách znížené približne o 30 %.
Na ich miesto Komisia navrhuje päťnásobné zvýšenie výdavkov na obranu a vesmír. Zároveň je plánované vytvorenie nového Európskeho fondu konkurencieschopnosti v hodnote 450 miliárd eur, ktorý má smerovať investície do energetickej transformácie a dekarbonizácie, digitálnych technológií, zdravotných technológií a strategickej odolnosti. Táto zmena odráža odporúčania správy o konkurencieschopnosti Maria Draghiho a prehľadu jednotného trhu Enrica Lettu z roku 2024. Obe správy varovali, že Európa čelí pomalému úpadku, pokiaľ nezabezpečí masívne koordinované investície.
Európsky fond konkurencieschopnosti stojí v centre ambícií aj kontroverzií. Konsolidáciou 13 existujúcich programov by fond poskytol Komisii bezprecedentnú výkonnú právomoc prideľovať granty, pôžičky, záruky a priame investície v rámci vyššie uvedených štyroch tematických oblastí. Johannes Jarlebring zo Švédskeho inštitútu pre európske politické štúdie ho opisuje ako „jeden fond, ktorý vládne všetkým“. Poznamenáva, že by to mohol „výrazne posilniť schopnosť EÚ vystupovať ako priemyselný hráč“ a zároveň zásadne zmeniť vnútornú rovnováhu síl v Únii.
Kontroverzia podmienenosti
Azda najspornejším prvkom návrhu sú národné a regionálne partnerské plány (National and Regional Partnership Plans). Ide o nový mechanizmus implementácie, ktorý by zlúčil 14 samostatných finančných tokov, vrátane kohéznej politiky, poľnohospodárstva, rybárstva a migrácie, do jednotných národných balíkov v celkovej hodnote 865 miliárd eur. Tento prístup, by podmienil financovanie tým, že členské štáty uskutočnia reformy uvedené v národných plánoch, ktoré by Brusel hodnotil a schvaľoval.
Kritici varujú, že ide o nebezpečnú centralizáciu moci. Štrnásť členských štátov, vrátane Poľska, Česka, Slovenska, Španielska či Talianska, podpísalo v júli neoficiálny dokument, v ktorom zlúčenie odmietli a požadovali „samostatnú kohéznu politiku“ s vlastnou legislatívou a prerozdeľovaním zohľadňujúcim regióny.
Model podmienenosti vyvoláva obzvlášť silné obavy v krajinách ako Maďarsko a Poľsko. Maďarsko varovalo, že prepojenie financovania s akčnými plánmi dáva Bruselu „značný vplyv na rozhodovanie o tom, ktoré štáty získajú prostriedky“.
Rozkol medzi „šetrnými“ a „príjemcami“ fondov
Druhou rovinou sporov je tradičný spor medzi fiskálnymi „jastrabmi“ a expanzionistami. Nemecko, Holandsko, Švédsko, Rakúsko a Fínsko tvorí tzv. „šetrný blok“. Tieto štáty trvajú na tom, že viacročný finančný rámec rozpočtu by mal byť obmedzený približne na 1 % hrubého národného produktu, pričom odmietajú rozsiahle granty či spoločné európske pôžičky. Zaujímavosťou je vystúpenie Dánska z tejto koalície v júli 2025 s odôvodnením, že bezpečnostné priority, narážajúc na vojnu na Ukrajine a prístup prezidenta Trumpa k NATO, prevažujú nad fiškálnou zdržanlivosťou.
Na opačnej strane zadlžené južné štáty vrátane Francúzska, Španielska a Talianska požadujú minimálne zdvojnásobenie rozpočtu EÚ. Zatiaľ čo Poľsko, ktoré má byť znovu najväčším príjemcom fondov, sa otvorene netají tým, že chce získať maximum z tradičných aj nových fondov.
Kto to všetko má financovať: otázka vlastných zdrojov Únie
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
