Na Ukrajine sa objavujú prípady nebezpečnej bakteriálnej infekcie, ktorá bola kedysi typická pre zákopy prvej svetovej vojny. Plynová gangréna, spôsobená baktériami rodu Clostridium, sa šíri medzi zranenými vojakmi v dôsledku podmienok modernej zákopovej vojny a zložitej evakuácie z frontu.
Plynová gangréna je mimoriadne nebezpečná bakteriálna infekcia svalového tkaniva, ktorú spôsobuje najmä baktéria Clostridium. V tele postihnutého sa vytvárajú bublinky plynu, čo je aj dôvod názvu ochorenia. Najviac sa jej darí v odumretom tkanive bez prístupu kyslíka. Prejavuje sa silnými bolesťami, opuchmi, zmenou farby pokožky a charakteristickým praskaním pod kožou spôsobeným nahromadeným plynom. Informuje portál The Telegraph.
Infekcia vzniká najčastejšie po hlbokých ranách, napríklad strelných poraneniach alebo zraneniach spôsobených výbuchom. Na bojisku sa situácia ešte zhoršuje tým, že zranení vojaci sa často nemôžu dostať do nemocnice. Dronové útoky a neustále bombardovanie znemožňujú včasný transport zranených. Mnohí tak zostávajú celé dni či týždne v provizórnych podzemných úkrytoch, kde im dobrovoľní zdravotníci poskytujú iba základnú pomoc, aby prežili. Zásobovanie je komplikované, pretože dopravné konvoje sú cieľom útokov. Dobrovoľníci v oblasti Záporožia hovoria o komplikáciách zranení, aké ešte žiadna žijúca generácia lekárov nevidela. Zranení prichádzajú po dlhom čase, často s ranami, ktoré sa medzitým infikovali. Plynová gangréna, o ktorej sa v súčasnosti hovorí skôr v lekárskych učebniciach, sa tu opäť objavuje v praxi.
Baktéria sa v rane rýchlo množí a spôsobuje rozklad tkaniva. Pobyt v podzemí je často jedinou možnosťou, ako sa ochrániť pred útokmi dronov. Vyjsť na povrch znamená riskovať život.
Liečba plynovej gangrény je extrémne náročná a úspech nie je zaručený ani v moderných nemocniciach. Odborníci pripomínajú, že ide o infekciu, pri ktorej môže byť úmrtnosť takmer stopercentná, ak sa nezačne liečba okamžite. Základom je chirurgické odstránenie odumretého tkaniva a podanie silných antibiotík. Na frontových líniách na Ukrajine je však takéto ošetrenie často nemožné. Chýbajú laboratóriá, vybavenie aj bezpečný prístup k zdravotníckym zariadeniam.
Podmienky na fronte pripomínajú situáciu z prvej svetovej vojny. Vojaci sa pohybujú v bahne, v prostredí kontaminovanom hnojom a výbušninami, ktoré vytvárajú hlboké, ťažko ošetriteľné rany. Zákroky sa vykonávajú oneskorene a často v nečistých priestoroch.
Počas druhej svetovej vojny sa situácia zlepšila vďaka objavu antibiotík, no dnes sa Ukrajina opäť stretáva s problémami, ktoré kedysi patrili minulosti. Odpor baktérií voči liekom je čoraz väčší a nedostatok zdravotníckeho materiálu, logistika a nebezpečenstvo z dronov situáciu len zhoršujú. Lekári tvrdia, že ak sa infekcia nelieči okamžite, úmrtnosť dosahuje takmer sto percent. Zranení často zomierajú priamo v teréne, hoci by pri rýchlom zásahu mohli prežiť. Mnohí prichádzajú o končatiny, iní vykrvácajú alebo zomierajú na infekcie, ktoré by v bežnej nemocnici boli liečiteľné.
Náboje a šrapnely, ktoré spôsobujú hlboké rany, v tele vytvárajú odumreté tkanivo bez prístupu kyslíka – presne také, aké baktéria potrebuje. Zdravotníci sa obávajú, že ak sa situácia nezlepší, môže sa plynová gangréna šíriť ešte viac, podobne ako pred vyše sto rokmi v zákopoch prvej svetovej vojny. Kombinácia oneskorenej evakuácie, antibiotickej rezistencie a obmedzených možností liečby vytvára podmienky, aké moderné vojnové lekárstvo nezažilo celé desaťročia. Plynová gangréna sa tak stáva ďalším desivým symbolom brutálnej reality vojny, ktorá ničí nielen telá, ale aj samotné hranice ľudskej odolnosti.
