Slovensko sa síce v októbri dočkalo dobrých správ o poklese inflácie, no stále platí, že patrí medzi krajiny s najvyššími cenami v eurozóne. Po septembrovom raste sa tempo zdražovania opäť spomalilo – medziročná inflácia dosiahla 3,7 %, čo je najnižšia hodnota v tomto roku. Hlavnými dôvodmi sú nižšie ceny potravín a pokles cien v doprave. Medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili len o 0,1 %, čo naznačuje, že rast cien sa spomaľuje.
Podľa analytikov ide o dôležitý signál, že tlak na peňaženky Slovákov mierne poľavuje. Napriek tomu však krajina zaostáva za priemerom eurozóny. Vyššie ceny potravín, bývania či služieb spôsobujú, že domáce domácnosti míňajú väčšiu časť svojich príjmov než obyvatelia väčšiny iných krajín EÚ. Ako upozorňuje analytik Tomáš Boháček v tlačovej správe: „Ceny na Slovensku síce naďalej zostávajú vyššie ako v eurozóne, no rozdiel sa zmenšuje.“
Potraviny a doprava: hlavný dôvod spomalenia
Najvýraznejší vplyv na pokles inflácie mali práve potraviny a doprava. Ceny jedla sa po dlhom období rastu stabilizovali – medziročne stúpli len o 1,4 %, čo je najnižší nárast od júna 2024.
K zlacneniu prispeli najmä tieto položky:
- zelenina, ktorá klesla až o 10 %,
- mäso a ovocie,
- oleje, tuky a cukor, ktoré po štyroch rokoch konečne zlacneli.
Na druhej strane, mlieko, syr, vajcia a obilniny si vyššie ceny stále udržali. Doprava zaznamenala zníženie cien o 1,5 %, keďže pohonné látky aj letenky zlacneli. Tento pokles pomohol zmierniť celkový cenový tlak v ekonomike.
V oblasti služieb sa však rast cien spomaľuje len pomaly. Reštaurácie a hotely zdraželi až o 8,9 %, vzdelávanie a rekreácia o 5,4 %. Ide o odvetvia, kde majú veľký podiel mzdy a marže, a tie rastú aj napriek celkovému spomaleniu inflácie.
Slabšia inflácia, no silné výdavky
Priemerná inflácia za prvých desať mesiacov dosahuje približne 4 %, pričom odhady naznačujú, že celoročná hodnota sa udrží v rozmedzí 3,8 až 4 %. To znamená, že Slovensko sa po dlhšom čase dostáva k stabilnejšiemu rastu cien. Napriek tomu však ostáva faktom, že krajina prichádza o miliardy eur ročne práve kvôli vysokej cenovej hladine.
Domácnosti aj firmy musia za rovnaké tovary a služby platiť viac než v iných krajinách eurozóny, čo znižuje ich kúpnu silu aj konkurencieschopnosť. Vládne opatrenia a slabšia ekonomická aktivita by síce mali tlmiť infláciu v roku 2025, no zároveň môžu priniesť útlm príjmov a pomalší rast ekonomiky.
Hoci inflácia konečne spomaľuje, Slovensko si nesie nelichotivý titul krajiny s jednými z najvyšších cien v Európe – a práve to je dôvod, prečo sa každý rok z našich peňaženiek nenápadne stráca obrovské množstvo peňazí.
