Vedci skúmali DNA Adolfa Hitlera a výsledky ich analýz odhalili genetické predispozície, ktoré mohli ovplyvniť jeho psychický stav i sexuálne správanie.
Tím medzinárodných odborníkov pod vedením profesora Turiho Kinga z Univerzity v Bath preskúmal zachovanú vzorku krvi, ktorá podľa výsledkov nepochybne patrila nemeckému diktátorovi. King uviedol, že identitu potvrdil chromozóm Y, ktorý sa zhodoval s DNA Hitlerových mužských príbuzných, uvádza Daily Mail.
Zistenia vedcov sú spracované aj v dokumente Hitler’s DNA: Blueprint of a Dictator. Výskum naznačuje, že Hitler mohol trpieť viacerými duševnými poruchami a pravdepodobne aj Kallmannovým syndrómom – genetickou poruchou ovplyvňujúcou vývoj pohlavných orgánov a spojenou s nízkou hladinou testosterónu a stratou čuchu. Okrem toho analýza vyvrátila dlhoročné špekulácie o jeho židovskom pôvode.
Predispozície k psychickým ochoreniam
Na výskume sa podieľali aj odborníci z Aarhuskej univerzity v Dánsku, ktorí sa zamerali na genetické faktory spojené s psychiatrickými poruchami. Ich analýza ukázala zvýšenú pravdepodobnosť výskytu ADHD, autizmu, bipolárnej poruchy a schizofrénie. Vedec Ditte Demontis z dánskeho tímu vysvetlil, že výsledky DNA naznačujú vysokú predispozíciu k schizofrénii a antisociálnemu správaniu, ktoré sa často spája s psychopatickými črtami osobnosti.
Psychické problémy sa podľa výskumov vyskytovali aj v diktátorovej rodine – jeho vzdialená príbuzná Aloisia Veitová bola dlhé roky hospitalizovaná na psychiatrickej klinike vo Viedni.
Sexuálne a sociálne abnormality
Historik Alex Kay z Postupimskej univerzity poukázal na to, že Kallmannov syndróm by mohol vysvetliť Hitlerovu rezervovanosť voči ženám aj jeho zdržanlivé správanie v intímnych situáciách. Hitler údajne neprejavoval sexuálny záujem, a jeho vzťahy so ženami boli problematické.
Najviac ho viazala neobvyklá náklonnosť k nevlastnej neteri Geli Raubalovej, s ktorou mal komplikovaný vzťah. Mladá žena sa napokon v roku 1931 v jeho byte v Mníchove zastrelila, čo mnohí historici spájajú s Hitlerovou chorobnou žiarlivosťou a kontrolou.
Vzťah s Evou Braunovou
Jeho najdlhší vzťah s Evou Braunovou bol podľa svedectiev domáceho personálu bez sexuálneho života. Herbert Doehring a jeho manželka Anna tvrdili, že nikdy nenašli dôkaz, že by Hitler s partnerkou zdieľal posteľ.
Záznamy osobného lekára Theodora Morella navyše potvrdzujú, že diktátor pravidelne dostával injekcie testosterónu, hoci dôvody tejto liečby lekár neuviedol. Tieto skutočnosti podporujú teóriu o jeho hormonálnych poruchách a vysvetľujú, prečo Hitler napriek propagácii rozrastania nemeckého národa sám nikdy nemal deti.
Genetické analýzy tak ponúkajú nový pohľad na fyzický i psychický stav nacistického vodcu. Výskumníci sa zhodujú, že jeho genetické predispozície, psychické poruchy a sexuálne problémy mohli významne ovplyvniť jeho osobnosť aj spôsob, akým formoval svoje ideológie a správanie voči okoliu.
