Volebná eufória hnutia ANO a jeho partnerov sa mení na finančnú nočnú moru. Budúca vláda sľúbila hory-doly – dôchodcom, rodinám, učiteľom, policajtom aj korporáciám. Odborníci varujú: Splnenie týchto sľubov vytvorí v rozpočte zúfalú dieru, ktorá môže prekonať očakávania.
Hoci nová vládna zostava, tvorená hnutím ANO, SPD a Motoristami, doteraz odmietala komentovať finančné detaily a tvrdila, že nemá k dispozícii aktuálny návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, situácia sa v stredu zmenila, píše portál e15.cz. Víťazi volieb, na čele s Andrejom Babišom, teraz musia v priebehu nasledujúcich týždňov preukázať, ako sa vyrovnajú s už aj tak deravým verejným rozpočtom.
Podľa slov Andreja Babiša chýba v predlohe rozpočtu už teraz závratných 85 miliárd korún (3,51 miliardy eur). K tomu je potrebné pripočítať minimálne ďalších 80 až 100 miliárd korún, ktoré si vyžiada splnenie štedrých predvolebných prísľubov. Niektoré z týchto záväzkov sa pre nedostatok peňazí pravdepodobne oneskoria, alebo, ako už to v politike býva, zostanú iba nenaplnenou fikciou.
Zdanlivo malé sľuby, obrovský účet
Zoznam sľubov je rozsiahly a finančne náročný. Poslanci novej koalície už iniciovali novelu zákona, ktorá má od budúceho roka zastaviť zvyšovanie sociálneho poistenia pre živnostníkov. Táto ústretovosť k drobným podnikateľom vyjde štátnu kasu na 4 až 5 miliárd korún ročne. Výrazné zvýšenie prídavku pre seniorov vo veku 80 až 95 rokov (v rozpätí 20 – 85 eur), ktoré opakovane propagoval Babiš, predstavuje ďalšie 4 miliardy.
Do rozpočtu sa majú vrátiť aj niektoré zrušené daňové úľavy a príspevky, ako napríklad škôlkovné, čo znamená výdavky v ráde jednotiek miliárd. Približne rovnakú sumu zhltne obnovenie zliav na cestovné pre študentov a penzistov. K tomu môžeme prirátať plánované zrušenie televíznych a rozhlasových poplatkov, ktoré by štát musel kompenzovať sumou 7 miliárd korún.
Súčet týchto, na prvý pohľad menších, položiek znamená pre štátny rozpočet zaťaženie v celkovej výške zhruba 20 miliárd korún (827,6 milióna eur).
Najdrahšie položky: Energie, platy a dôchodky
No to ani zďaleka nie je koniec. Už v nasledujúcom roku chce štát prevziať úhradu poplatkov za obnoviteľné zdroje energie (OZE). Podpredseda ÁNO, Karel Havlíček, uviedol, že ide o 20 miliárd korún, pričom na túto sumu už boli prostriedky nájdené. Avšak, napríklad hlavný ekonóm Argos Capital Kryštof Míšek je pesimistickejší a predpokladá, že táto čiastka sa môže vyšplhať až na 34 miliárd korún (1,407 miliardy eur).
Bezpečnostné a ozbrojené zložky si majú tiež výrazne polepšiť. Zvýšenie platov pre približne 40-tisíc policajtov a 10-tisíc hasičov by mohlo stáť 18 až 20 miliárd korún (744–827 miliónov eur). Navyše, všetci noví príslušníci týchto zložiek dostanú jednotný nástupný plat vo výške 50-tisíc korún v hrubom (2 065 eur).
Obrovskú finančnú sekeru predstavuje návrat k pôvodnej schéme valorizácie dôchodkov, ktorá by znamenala ich rast o polovicu reálnych miezd, namiesto tretiny. Táto zmena by pre rozpočtové výdavky znamenala ďalších 30 miliárd korún (1,24 miliárd eur) ročne, hoci vláda s tým bude počítať zrejme až od roku 2027.
Vôbec najdrahšou výdavkovou požiadavkou je zvýšenie platov učiteľov až na 75-tisíc korún (3 100 eur), čo predstavuje ohromujúcich viac ako 80 miliárd korún (3,3 miliardy eur). Toto opatrenie sa má plne prejaviť až na konci volebného obdobia.
Dane pre firmy pôjdu dole
Nový vládny program je ústretový aj voči korporáciám. Plánujú znížiť daň z príjmov právnických osôb o dva percentuálne body, z 21 na 19 percent. Takýmto krokom si Babišova vláda vypustí z príjmov 20 miliárd korún (826 miliónov eur) ročne. Bývalý premiér a guvernér ČNB, Jiří Rusnok, tento krok považuje za zbytočný, keďže úroveň korporátnych daní už teraz podľa neho nie je bariérou pre podnikanie.
Ďalší príjem, o ktorý štát zrejme príde, je dividenda zo štátneho podielu v ČEZ-e, ak dôjde k jeho avizovanému zoštátneniu. To by mohlo rozpočtové príjmy znížiť o desiatky miliárd korún ročne. Okrem toho hrozí výpadok až 14 miliárd korún v prípade zrušenia DPH pri liekoch na predpis, hoci iniciátori z radov Motoristov hovoria o nižšom dopade.
Budúca vláda síce plánuje chýbajúce peniaze získať lepším výberom daní a očakáva ekonomický rast, no odborníci sú skeptickí. Napríklad opätovné zavedenie modernej verzie elektronickej evidencie tržieb (EET) potrebné desiatky miliárd nevygeneruje.
„Je absolútna halucinácia, že len EET pokryje výdavky, o ktorých sa teraz bavíme. To nie je možné,“ vyhlásil šéf Národnej rozpočtovej rady, Mojmír Hampl. Podľa neho bude musieť nová vláda nájsť jasné odpovede na to, kde vezme peniaze na svoje sľuby.
