Policajné hliadky v Bratislave sa čoraz častejšie menia na nemocničnú strážnu službu. Namiesto hliadkovania v uliciach musia asistovať na urgentných príjmoch, kde zdravotníci bojujú s agresívnymi a dezorientovanými pacientmi pod vplyvom alkoholu či drog.
Situácia je neúnosná a mestská polícia (MsP) upozorňuje: bez obnovenia záchytných izieb kolabuje systém. Píše o tom agentúra TASR.
Len čísla z hlavného mesta hovoria jasnou rečou. Od začiatku roka 2025 musela bratislavská mestská polícia zasahovať na urgentoch už 615-krát. Tieto zásahy nie sú len o upokojení situácie. Každá takáto asistencia si vyžaduje minimálne jednu dvojčlennú hliadku, ktorá potom chýba v teréne, často aj na celé hodiny. Najhoršia situácia je logicky v okolí najväčších nemocníc v Ružinove, Starom Meste, Petržalke a na Kramároch.
Opití pacienti paralyzujú nemocnice
Problém sa netýka len polície. Zdravotníci upozorňujú, že intoxikovaní pacienti, ktorí si nevyžadujú akútnu operáciu, často blokujú veľkú časť lôžok na urgentných príjmoch. Policajti sú pritom volaní nielen do nemocníc, ale aj priamo do terénu, kde asistujú záchranárom.
Najviac takýchto výjazdov je, podľa očakávania, v centre mesta s vysokou koncentráciou barov, v okolí staníc a v parkoch, najmä počas večerov a víkendov.
Hovorkyňa bratislavskej MsP Barbora Krajčovičová zdôraznila, že zrušenie záchytiek malo priamy negatívny dosah na bezpečnosť. „Záchytné izby pritom slúžili nielen na zaistenie bezpečného prostredia pre intoxikovaných, ale aj na ich následnú zdravotnú starostlivosť a prevenciu. Ich návrat by znamenal odbremenenie urgentov aj policajných hliadok a prispel by k zvýšeniu bezpečnosti v uliciach,“ skonštatovala Krajčovičová.
Rezorty si prehadzujú zodpovednosť
Ak by sa mali záchytky vrátiť, podľa mestskej polície by museli byť dostupné pre všetky mestské časti a fungovať nepretržite, najmä v noci. Kde je teda problém? Ministerstvo vnútra tvrdí, že ono to nie je. Pre TASR uviedlo, že jeho postoj k potrebe záchytiek sa nemení a je pripravené poskytnúť „plnú súčinnosť“.
Zodpovednosť je však teraz na strane Ministerstva zdravotníctva SR. Práve tento rezort je gestorom legislatívneho procesu a zo Stratégie prevencie kriminality do roku 2028 mu vyplýva jasná úloha: vypracovať a predložiť návrh na ich obnovu.
Zákon by musel definovať pravidlá prevádzky aj spôsob financovania. Rezort zdravotníctva však na otázky TASR o tom, ako a kedy túto úlohu splní, zatiaľ neodpovedal.
