Vládne prepočty, ktoré sľubujú stovky miliónov eur do štátnej kasy vďaka rušeniu sviatkov, narážajú na tvrdú ekonomickú realitu. Analytici upozorňujú, že matematika na papieri nesedí s praxou vo firmách a úradoch.
Ekonomika sa totiž nedá zapnúť na povel a počas takzvaných „nových“ pracovných dní bude fungovať len v obmedzenom režime. Očakávaný zisk tak môže byť v konečnom dôsledku výrazne nižší. Píše o tom aj portál Techbyte.
Kabinet Roberta Fica operuje s číslom 230 miliónov eur. Práve toľko by malo štátu ročne priniesť zrušenie vybraných sviatkov a ich premena na bežné pracovné dni. Predpoklad ministerstva financií je priamočiary – viac dní v práci sa automaticky rovná vyššiemu HDP. Ekonómovia však tento optimizmus krotia a poukazujú na zásadný detail: takýto deň v skutočnosti nikdy nebude plnohodnotným pracovným dňom.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček popisuje situáciu ako „poloprevádzkový režim“. Kým niektoré sektory nabehnú na plný výkon, iné budú stagnovať. Hospodárstvo tak počas zrušeného sviatku podáva nevyrovnaný výkon. Kým priemyselné haly a logistika môžu fungovať naplno, sektor služieb a verejná správa často pripomínajú víkendový režim.
Zatvorené školy brzdia administratívu
Najväčšou prekážkou pre plný výkon ekonomiky nie je neochota pracovať, ale logistika rodín. Výrobné podniky si zmeny naplánujú, no administratíva a úrady narážajú na problém so starostlivosťou o deti. Ak zostanú školy a škôlky počas týchto dní zatvorené, veľká časť zamestnancov – najmä v kanceláriách – si bude musieť čerpať dovolenku alebo ošetrovné.
Výsledkom je, že úrady často fungujú len v obmedzenom režime, skracujú stránkové hodiny a bežná agenda sa presúva. Podobná situácia nastáva v zdravotníctve, ktoré sa počas sviatočných dní sústreďuje primárne na akútnu starostlivosť, kým plánované výkony stoja. Pridaná hodnota týchto sektorov pre HDP je tak v daný deň minimálna.
Strata môže byť v miliónoch
Pri pohľade na tvrdé dáta sa vládne plány začínajú otriasať. Slovenský hrubý domáci produkt dosahuje ročne úroveň okolo 100 miliárd eur. Ak by ekonomika počas zrušeného sviatku bežala na 75 percent svojej kapacity, štát oproti plánu prichádza o 34 miliónov eur denne. A to je ten lepší scenár.
Analytik Boháček prepočítal aj realistickejšie varianty. Ak by polovica hospodárstva fungovala len na polovičný výkon, denný výpadok oproti plnohodnotnému dňu vyskočí na 69 miliónov eur. V najhoršom prípade, ak by polovica firiem zostala de facto zatvorená a zvyšok by išiel na štvrtinový výkon, „manko“ by sa vyšplhalo až k sume 120 miliónov eur. Z očakávaného balíka 230 miliónov by tak v štátnej pokladnici zostal len zlomok.
Práca sa len presunie v čase
Zrušenie sviatku neznamená automaticky vytvorenie novej hodnoty. Mnoho firiem v nepretržitej prevádzke funguje už dnes bez ohľadu na kalendár. V administratíve a službách zasa platí, že neodvedená práca sa jednoducho presunie. To, čo úradník nevybaví počas voľna, dobehne v nasledujúcich dňoch.
Reálny efekt opatrenia tak bude pravdepodobne bližšie k strednému, opatrnejšiemu scenáru, než k optimistickým tabuľkám ministerstva financií. Pokiaľ štát nenastaví jasné pravidlá fungovania verejných inštitúcií a školstva, „nové“ pracovné dni zostanú len formálnou zmenou v kalendári s minimálnym ekonomickým prínosom.
