Zem je stará a svoje tajomstvá si dobre stráži. Miliardy rokov geologických zmien zničili takmer všetky hmatateľné stopy po prvých organizmoch. Alebo sme si to aspoň mysleli.
Nová štúdia teraz ukázala, že kamene si pamätajú oveľa viac, ak sa na ne pozrieme očami umelej inteligencie. Píše o tom aj Phys.org.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením Carnegie Institution for Science prišiel s dôkazmi, že život na našej planéte zanechal chemické stopy v horninách starých viac ako 3,3 miliardy rokov. Ešte šokujúcejšie je zistenie o fotosyntéze produkujúcej kyslík. Tá sa podľa nových dát objavila o celú miliardu rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Výskumníci na to nešli kladivom ani lupou. Spojili pokročilú chémiu so strojovým učením a naučili počítače rozpoznávať jemné molekulárne vzorce – akési „chemické odtlačky prstov“, ktoré po sebe zanechali prastaré organizmy. Tieto stopy pretrvali aj tam, kde sa pôvodné biologické molekuly dávno rozpadli.
Katie Maloney z Michiganskej štátnej univerzity, ktorá sa na výskume podieľala, situáciu opisuje jasne: „Staré horniny sú plné zaujímavých hádaniek, ktoré nám rozprávajú príbeh života na Zemi, no niektoré dieliky vždy chýbali. Spojenie chemickej analýzy a strojového učenia odhalilo biologické stopy, ktoré boli predtým neviditeľné.“
Umelá inteligencia počuje chemické ozveny dávnych vekov
Hľadať život v takto starých vzorkách je ako pátrať po texte v knihe, ktorú niekto spálil na popol. Pohyby zemskej kôry, extrémny tlak a teplota v priebehu eónov rozdrvili a pretvorili všetko, čo kedysi žilo. Krehké mikróby nemali šancu zachovať sa v rozoznateľnej forme.
Vedci však zistili, že aj keď zmizne telo, chemická „ozvena“ ostáva. Aby ju zachytili, natrénovali umelú inteligenciu na viac ako 400 vzorkách. Použili všetko od moderných rastlín a zvierat až po miliardu rokov staré skameneliny morských rias či meteority.
Výsledok bol prekvapujúci. Algoritmus dokázal s viac ako 90-percentnou presnosťou rozlíšiť biologický materiál od neživého. Čo je však dôležitejšie, našiel stopy fotosyntézy v horninách starších ako 2,5 miliardy rokov.
Ak to funguje tu, môže to nájsť život aj na Marse
Doteraz sme sa pri hľadaní chemických biosignatúr vedeli pozrieť do minulosti „len“ o 1,7 miliardy rokov späť. Nová metóda toto okno prakticky zdvojnásobila. Robert Hazen, vedúci vedecký pracovník z Carnegie, vysvetľuje význam tohto posunu: „Dávny život po sebe zanecháva viac než len skameneliny; ostávajú po ňom chemické ozveny. Vďaka strojovému učeniu ich teraz dokážeme prvýkrát spoľahlivo interpretovať.“
Tento objav má presah ďaleko za hranice našej atmosféry. Rovnaký prístup, aký teraz odhalil tajomstvá pozemských skál, môžu astronauti alebo rovery použiť na iných planétach. Ak na Marse niekedy existovali čo i len mikróby, ich chemický podpis môže byť stále ukrytý v tamojších horninách. Čaká len na to, kým ho správne vytrénovaný algoritmus prečíta.
