Premiérove predpoklady sa naplnili. Európska komisia začala pre novelu ústavy konanie o porušení povinnosti, tzv. infringement proti Slovensku. V oznámení, ktoré komisia do Bratislavy poslala, píše, že novela spochybňuje zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
Európska komisia upozornila Slovensko na možné nesplnenie si povinnosti a žiada vysvetlenie. Prekáža jej doplnenie článku 7 Ústavy SR. V stanovisku, ktoré zaslala do Bratislavy píše: “…že pridané ustanovenia umožňujú slovenským orgánom, vrátane súdov, posudzovať, či a do akej miery sa na Slovensku môže uplatňovať právo Únie vrátane rozsudkov Súdneho dvora. Toto je v rozpore so zásadou nadradenosti práva EÚ, ktorá je základným prvkom právneho poriadku EÚ, spolu so zásadami autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie”.
Brusel tvrdí, že nás o svojich obavách vopred informoval, ale vláda zmeny a doplnenia EK nezohľadnila.
Od vlády si teraz vyžiadala doplňujúce informácie a vysvetlenie. Odpovedať jej musíme do dvoch mesiacov. To, že Brusel siahne po infringemente, avizoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) už pred niekoľkými týždňami. Stále je presvedčený, že základné zmluvy, ktoré upravujú fungovanie Únie v otázkach národnej identity, umožňujú členským štátom, aby uprednostňovali domáce právo pred právom EÚ. Ústavu pre infringement voči Slovensku meniť neplánuje.
“Jediné, o čom sa budeme s Európskou komisiou baviť je, do akej miery článok 7 hovorí o zvrchovanosti slovenského práva v otázkach národnej identity, či je alebo nie je v súlade s tým, aké predstavy má o európskom práve Európska komisia,” vysvetlil predseda vlády.
Premiér aj minister spravodlivosti si stoja za tým, že článok 7 slovenskej ústavy je v úplnom súlade s európskym právom.
“My považujeme tento článok Ústavy SR, za článok, ktorý je plne súladný s právom EÚ, pretože základné dokumenty EÚ hovoria, že pokiaľ ide o národnú identitu, tak členské štáty si môžu upravovať príslušné oblasti podľa vnútroštátneho práva a vnútroštátne právo má v tomto samozrejme aj prednosť. Na konanie odpovieme v duchu, že článok 7 sa výlučne týka len národnej identity a že Slovenská republika nemá žiadny záujem využiť tento článok na to, aby sme prelomili výlučné právo EÚ prijímať legislatívne akty v iných oblastiach,“ doplnil predseda vlády Robert Fico.
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas považuje pokus Európskej komisie spochybňovať Ústavu Slovenskej republiky za zásadný omyl. V reakcii na začatie konania voči Slovensku na sociálnej sieti napísal, že Komisia opäť raz uprednostnila politické záujmy pred odbornými argumentmi: “Ústava SR nijakým spôsobom nespochybňuje prednosť práva EÚ – v žiadnej oblasti, kde má Únia kompetencie na základe zakladajúcich zmlúv. Zvrchovosti v kultúrno-etických otázkach sa nevzdala ani Slovenská republika, ani žiadny iný členský štát,” doplnil Karas.
Podľa Viliama Karasa novela ústavy schválená ústavnou väčšinou odráža väčšinové postoje občanov SR a akékoľvek pokusy spochybňovať Ústavu SR sú preto hrubou chybou. Exminister spravodlivosti už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený schválené ústavné zmeny vysvetľovať a obhajovať aj v Bruseli.
Úplne opačný názor majú liberáli z SaS. Poslankyňa a tiež bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že vláda vedome porušila jeden zo základných princípov fungovania Európskej únie – prednosť európskeho práva – a tým otvorila cestu k vážnemu právnemu sporu, ktorý môže mať pre Slovensko finančné aj politické následky.
„Upozorňovali sme na to – a neboli sme to len my, ale aj európsky komisár pre spravodlivosť – že táto zmena ústavy ide proti samotnej podstate Európskej únie a proti záväzkom, ktoré Slovensko prijalo pri vstupe do EÚ. V čase, keď má byť Európa pevná a jednotná, naša vláda otvára spor, ktorým spochybňuje členstvo Slovenska v európskom právnom priestore. A za to nenesie zodpovednosť len vláda, ale každý poslanec, ktorý za túto zmenu hlasoval,” napísala v stanovisku Mária Kolíková.
Konanie Európskej komisie voči Slovensku je momentálne v prvej fáze. Ak Brusel od nás nedostane uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave, môže pristúpiť k ďalšiemu kroku a zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko.
“Ak sa ani potom spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Následné neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu by mohlo viesť k sankciám a malo by tiež ďalší vplyv na reputáciu Slovenska v rámci Únie,” vysvetlil pre TASR výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martin Vokálek.
Celý proces môže trvať aj niekoľko rokov. Reálne skúsenosti z praxe ukazujú, že že väčšinu sporov sa podarí urovnať ešte pred podaním žaloby.
