Domácnosti sa musia pripraviť na výrazný rast nákladov. Regulačný úrad oznámil nové ceny plynu a tepla pre rok 2026, ktoré bez štátneho zásahu zaťažia rodinné rozpočty o stovky eur.
Kým plyn zdražie plošne, pri teple budú veľké rozdiely medzi mestami. Do konečných faktúr navyše zasiahne aj vyššia sadzba DPH, ktorú úrad v cenových rozhodnutiach nevie ovplyvniť. Píše o tom aj StartItUp.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) oficiálne potvrdil to, čo naznačovali predbežné analýzy z leta. Trhové ceny energií síce klesli z krízových maxím, no stále sa držia na úrovniach, ktoré sú výrazne vyššie než v minulosti. Pre rok 2026 úrad stanovil cenu komodity pre plyn na 37 eur za megawatthodinu. V porovnaní s rokom 2024, keď sa táto hodnota v tarifách pre domácnosti pohybovala okolo 25 eur, ide o nárast približne o polovicu.
Samotná komodita však nie je jedinou zložkou, ktorá tlačí ceny nahor. Do finálnej sumy vstupujú aj zvýšené poplatky za distribúciu a prepravu plynu, ktoré reflektujú náklady na modernizáciu sietí a ich prevádzku. Ak by štát do cenotvorby nezasiahol, priemerná domácnosť, ktorá plyn využíva na kúrenie a ohrev vody, by ročne zaplatila o 340 eur viac bez DPH. Celkový nárast koncovej ceny by tak predstavoval zhruba 33 percent.
Konečnú sumu na faktúrach ešte viac nafúkne zvýšenie základnej sadzby DPH. Domácnosti si tak priplatia nielen za samotnú energiu, ale aj na daniach, čo regulačný úrad nedokáže ovplyvniť, keďže daňová politika je mimo jeho dosahu. Netreba zabúdať, že práve drahšie energie sú jedným z hlavných motorov, ktoré tlačia nahor celkovú infláciu.
Pri teple rozhoduje lokalita
Sektor tepelnej energetiky čelí odlišnej situácii, keďže na Slovensku funguje viac ako 800 lokalít s centrálnym zásobovaním teplom. Cenový vývoj preto nebude jednotný. Obyvatelia miest, kde sú teplárne technologicky závislé od zemného plynu, musia počítať s prudkým zdražovaním, často aj o desiatky percent. Tieto prevádzky v minulosti ťažili z dotačných schém, ktoré však nemusia v plnej miere pokračovať.
Opačný trend môžu očakávať lokality, kde dodávatelia tepla včas investovali do alternatívnych palív. Teplárne využívajúce biomasu, drevnú štiepku alebo uhlie dokážu ceny stabilizovať, prípadne ich aj mierne znížiť. Rozdiely v mesačných platbách za kúrenie tak budú medzi jednotlivými regiónmi Slovenska v roku 2026 značné.
Vláda sľubuje pomoc, detaily chýbajú
Zverejnené cenové rozhodnutia predstavujú maximálne regulované ceny, ktoré slúžia ako strop. Reálna suma, ktorú budú domácnosti platiť, závisí od politického rozhodnutia vlády. Ministerstvo hospodárstva avizovalo, že pripravuje kompenzačné schémy podobné tým z rokov 2023 a 2024, kedy štát preplácal rozdiel medzi trhovou a regulovanou cenou priamo dodávateľom.
Aktuálne však nie je jasné, či pôjde o plošnú pomoc pre všetkých, alebo o adresnú podporu pre energeticky chudobné domácnosti. Dodávatelia aj odberatelia tak zostávajú v neistote. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v tejto súvislosti hovorí o potrebe zmeny správania sa odberateľov.
„Úrad pripravuje do budúcnosti viaceré praktické legislatívne zmeny, vrátane zavedenia pásmových a dynamických taríf, ktoré odmenia úsporné správanie sa. Teda, čím nižšia spotreba, tým výhodnejšia cena. Chce motivovať k šetreniu a zároveň ešte viac chrániť zraniteľných odberateľov,“ uviedol Holjenčík.
Finálnu podobu cenníkov sa dozvieme až po schválení konkrétnych dotačných mechanizmov vládou. Isté je len to, že bez štátnej dotácie by rok 2026 priniesol jeden z najväčších skokových nárastov cien energií za posledné obdobie.
