Úrad na ochranu oznamovateľov nahradí nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten prevezme aj agendu odškodňovania obetí, ktorá bola doteraz v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Opozícia hovorí o únose právneho štátu a zvoláva pred budovu Národnej rady protest. Generálny prokurátor zasa nevidí dôvod na skrátený legislatívny proces.
Obete trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude chrániť nový úrad. Návrh zákona, ktorým sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a vzniká Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti už smeruje do parlamentu.
Ministerstvo vnútra, ktoré zákon predložilo, v odôvodnení tvrdí, že ním chce: “…reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany. Zavádza sa mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa“.
Návrh zákona je spoločnou iniciatívou ministerstva vnútra, Úradu vlády a ministerstva spravodlivosti.
“Sú tu komplikované procedúry, ktoré nám neuveriteľne predlžujú postupy, realizované v súvislosti s rôznymi prešľapmi v rokoch 2020 – 2023. Ja teraz nehovorím o trestnoprávnych veciach. To, čo sa bude diať s ľuďmi za to, čo sa udialo v rokoch 2020 – 2023, to je v rukách orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry a súdov. Ale aj ministerstvo vnútra má v rukách mechanizmy, aby sa vysporiadalo s vážnymi disciplinárnymi prešľapmi, a preto bolo potrebné prijať rozhodnutie o vzniku nového úradu,“ vyhlásil po rokovaní vlády jej predseda Robert Fico (Smer-SD).
Jednotný Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti má podľa neho zabezpečiť okamžitú a koordinovanú ochranu ohrozených osôb, ktorá je dnes rozdelená medzi viaceré štátne orgány. Premiér tiež deklaroval, že nový úrad bude nezávislý a návrh zákona neohrozí Plán obnovy. Jeden z jeho míľnikov totiž hovorí o nezávislosti úradu na ochranu oznamovateľov. Jeho šéfa budú voliť poslanci Národnej rady.
Opozícia: Pomsta Matúša Šutaja Eštoka za čurillovcov
Parlamentná opozícia návrh kritizuje a hovorí o únose právneho štátu. Niektorí opoziční politici si myslia, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa chce ÚOO pomstiť za to, že jeho rezortu uložil tri pokuty za nezákonné kroky voči takzvaným čurillovcom a opakovane uspel proti jeho rozhodnutiam.
Bývalá ministerka spravodlivosti, dnes poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS), upozornila na to, že Úrad na ochranu oznamovateľov patrí medzi najdôležitejšie inštitúcie pre boj s korupciou.
„Odkaz vlády Európskej komisii je, že sa jej vysmieva. Už začalo konanie vo veci ústavnej zmeny, a toto je ďalší dôvod na nové infringement konanie. Ide to priamo proti smernici EÚ o ochrane oznamovateľov a Slovensku hrozia finančné dopady či pozastavenie eurofondov. Úrad bol taktiež jedným z míľnikov Plánu obnovy,“ zdôraznila Mária Kolíková a dodala, že vláda chce úrad ovládnuť a dosadiť si tam svoje vedenie.
„Zrušia jednu inštitúciu a nahradia ju inou, takmer rovnakou, do ktorej si dosadia svojich ľudí do vedenia a budú ju plne politicky ovládať a tá nová inštitúcia bude plne slúžiť zámerom súčasnej vlády,“ doplnil poslanec Ondrej Dostál (SaS).
„Minister napráva svoje chyby tým, že robí ďalšie. Ruší úrady, ktoré fungovali, míňa peniaze na nové projekty bez logiky a rozkladá mechanizmy, ktoré mali držať v štáte poriadok,“ reagoval na schválenie návrhu zákona predseda KDH Milan Majerský.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sa chce pre navrhovanú zmenu obrátiť na európske inštitúcie: „Vytvorením nového úradu sleduje jediné, jeho personálne a politické ovládnutie. Zašlo to už priďaleko. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné obrátiť sa na príslušné európske inštitúcie, aby zasiahli.“
Progresívne Slovensko považuje vytvorenie nového úradu za jediný spôsob, ako sa koalícia dokáže zbaviť predsedníčky úradu, ktorá by mala byť vo funkcii do roku 2028.
“Zabezpečia si, že budú mať nielen nový úrad, ale že tam dosadia svojho nominanta na sedem rokov, ktorý bude znova neodvolateľný budúcou vládou,“ doplnila opozičnú kritiku poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS).
Mimoparlamentná strana Demokrati dokonca zvoláva pre zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pred budovu parlamentu protest.
Na zrýchlený režim nie je dôvod
O návrhu bude rokovať koaličná rada, ktorá sa zíde pred začiatkom parlamentnej schôdze.
„Návrh zákona bude predložený na najbližšie rokovanie parlamentu, budeme sa rozprávať o tom, aby bol zaradený na začiatok schôdze,“ vysvetlil ďalší legislatívny postup minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Zrýchlené konanie, v ktorom sa má zákon schváliť, sa nepáči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
“Na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti nevzhliadam splnené zákonné podmienky,” napísal na sociálnej sieti Žilinka.
Koaličná SNS sa k schválenému návrhu zatiaľ nevyjadrila. Postoj poslaneckého klubu strany bude zrejme jasný až po rokovaní koaličnej rady. Ministri za SNS však návrh na rokovaní vlády podporili.
Vyhlásenia opozičných politikov dávajú tušiť, že poslancov v parlamente čaká búrlivá a dlhá diskusia o skrátenom legislatívnom konaní aj o zákone samotnom. Ak Národná rada návrh zákona schváli a prezident ho podpíše, účinnosť nadobudne dňom vyhlásenia.
