Zatiaľ čo Spojené štáty, európske krajiny a Ukrajina diskutujú v Ženeve o spornom americko-ruskom mierovom návrhu, Vladimir Putin doma buduje obraz neochvejného vodcu pripraveného pokračovať v boji. Moskva tak vysiela Západu jednoznačný odkaz: Rusko nemá v úmysle ustúpiť.
Rokovania v Ženeve sprevádza diametrálne odlišná scéna v Moskve. Kým diplomati posudzujú kontroverzný 28-bodový návrh, ktorý európski lídri odmietli, Kremeľ stavia na silovú prezentáciu. Podľa britského reportéra Steva Rosenberga z BBC ide o starostlivo režírované posolstvo o moci a o tom, že Rusko neplánuje zmierniť tempo.
Putinova vizuálna stratégia: uniforma namiesto kompromisu
Nemecký týždenník Focus upozornil, že Putin sa počas víkendu objavil v bojovej uniforme v operačnom centre pri fronte. Zábery okamžite zaplavili ruské médiá – v súlade s imidžom lídra v teréne, ktorý sa nevyhýba bojovým zónam a je pripravený pokračovať v konflikte.
Vládny denník Rossiyskaja Gazeta zverejnil fotografie Putina po boku generálov s masívnym transparentom „Ten, kto bojuje, zvíťazí“. Podľa Rosenberga tým prezident opäť deklaruje, že cesta k ukončeniu vojny nepovedie cez kompromis, ale cez ďalšie vojenské operácie.
„Oslobodzovanie“ podľa Kremľa
Ruský generálny štáb dopĺňa propagandistickú líniu tvrdením, že ruské jednotky dobyli ukrajinský Kupiansk. Kyjev to opakovane popiera, no v ruskom informačnom priestore takýto naratív posilňuje domáce odôvodnenie pokračujúcej eskalácie.
Útok na ukrajinské vedenie: načasované výroky
Putin sa najnovšie ostro vyjadril aj na adresu ukrajinskej vlády, ktorú označil za „organizovanú kriminálnu skupinu“. Dodal, že moc v Kyjeve je „uchopená nezákonne“. Podľa BBC nie je dôležitý obsah, ale načasovanie: prezident tieto výroky zopakoval v deň, keď Ukrajina potvrdila, že obdržala americký mierový návrh.
Rosenberg označuje tieto komentáre za pokus pritlačiť Spojené štáty k tomu, aby viac naliehali na Volodymyra Zelenského. Zároveň ide o pokračovanie tradičnej kremľovskej línie vykresľujúcej Ukrajinu ako skorumpovaný štát.
Európa odmieta návrh: neakceptovateľné požiadavky
Kremľu blízke Iswestija tvrdia, že európske krajiny sa snažia sabotovať rokovania medzi USA, Ruskom, Ukrajinou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Európa tým údajne vysiela signál, že neprijme dohodu, ktorá nereflektuje jej strategické záujmy.
Diplomati však pripomínajú, že odpor Európy nie je prekvapením. Dlhodobo zdôrazňuje, že o budúcnosti Ukrajiny sa nemôže rokovať bez jej aktívnej účasti. A niektoré body americko-ruského návrhu sú podľa nich pre Kyjev prakticky neakceptovateľné.
Trumpova taktika na Putina nefunguje, podarí sa mu to tentoraz?
Kremlin začiatkom minulého týždňa oznámil nádej na skoré stretnutie prezidentov oboch krajín. Naposledy plánovaný summit Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Budapešti sa zrútil ešte predtým, než sa mohol začať.
Trump novinárom povedal, že nechce „zbytočné stretnutie“. Priznal tak to, čo je európskym spojencom a ukrajinským predstaviteľom čoraz jasnejšie: osem mesiacov meniacej sa rétoriky, prázdnych hrozieb a náhlych obratov v politike neprinieslo ani náznak pokroku smerom k ukončeniu vojny na Ukrajine.
Činy nezodpovedajú rétorike
Zrušenie stretnutia v Budapešti predstavuje ďalšie zlyhanie v Trumpovom pokuse sprostredkovať mier prostredníctvom vyjednávacieho štýlu, ktorý je založený na nepredvídateľnosti než na trvalom, systematickom nátlaku. Ešte skôr, než sa začalo uvažovať o summite v Budapešti, Trump naznačil možnosť dodávok rakiet dlhého doletu Tomahawk pre Ukrajinu. Následne však americký prezident telefonoval s hlavou Ruska a z tejto myšlienky vycúval. Odvolal sa na nedostatočné zásoby a obavy z eskalácie.
O niekoľko dní neskôr oznámil plány na ďalší summit s Putinom v Budapešti. No tieto rokovania sa rozpadli, keď Moskva odmietla zastaviť nepriateľské akcie na súčasných frontových líniách.
Vzorec sa stal dobre známy. Trump hrozí sankciami, potom ich zavedenie odkladá. Naznačuje veľké dodávky zbraní do Kyjeva, no po telefonátoch s Putinom ponuku stiahne. Jeden týždeň chváli ukrajinskú odolnosť, ďalší tlačí na Zelenského, aby prijal územné ústupky.
Toto kolísanie medzi tvrdou rétorikou a taktickým ústupom vytvorilo to, čo analytici označujú za nebezpečnú medzeru v dôveryhodnosti. Medzeru, ktorú Rusko opakovane využíva na zintenzívnenie útokov, zatiaľ čo Spojené štáty váhajú. Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú, že ruské bombardovanie sa zintenzívňuje vždy, keď Washington prejaví známky nerozhodnosti. Kremeľ si politickú nejednoznačnosť vykladá ako vojenskú príležitosť či slabosť protivníka.
