Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) tvrdí, že kritika na jeho adresu je neprimeraná. Zdôrazňuje, že keď z funkcie odchádzal, počet obetí covidu bol približne 8 500 a zdá sa mu neférové, že je spätne spájaný s celkovým číslom okolo 20-tisíc, ktoré sa uvádza dnes.
Špecializovaný policajný tím, ktorý vlani vytvoril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, sa rozhodol neklasifikovať riadenie pandémie za predošlých vlád ako obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia. Niektoré preverované podozrenia úplne uzavreli. Túto informáciu potvrdila polícia aj krajská prokuratúra, ktorá na vyšetrovanie dohliada, uviedli Aktuality.
Zároveň však platí, že práce na prípade nekončia. Vyšetrovatelia stále vedú viacero trestných konaní a bývalých členov vlád volajú na ďalšie výsluchy.
Impulz od generálneho prokurátora
Vrcholná vlna záujmu o vyšetrovanie pandémie prišla po tom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka v januári 2023 upozornil na zistenia rozsiahlej analýzy odborníkov z oblasti zdravotníctva. Tá naznačovala, že tisíce úmrtí mohli byť dôsledkom zle riadených opatrení. Žilinka oznámil začatie preverovania postupu štátnych orgánov v rokoch 2020 až 2022.
V marci 2023 informoval, že prokuratúra spustila prvé trestné stíhania pre podozrenie, že rozhodnutia verejných činiteľov mohli viesť k úmrtiam až 21-tisíc ľudí. Hoci konkrétne mená nezverejnil, bolo zrejmé, že medzi preverovanými môžu byť aj vtedajší premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorí prijímali kľúčové opatrenia. Téma sa napokon stala aj jedným z predvolebných sloganov terajšej vládnej koalície – Robert Fico na sneme Smeru avizoval, že spôsob riadenia pandémie dá dôkladne prešetriť.
Vznik policajného tímu
Minister Šutaj Eštok preto na jeseň 2023 oznámil vytvorenie špecializovaného tímu, ktorý sa mal sústrediť výlučne na to, ako štát zvládol boj s koronavírusom. Minister zdôrazňoval potrebu určiť, kto nesie prípadnú zodpovednosť za tisíce zbytočných obetí. Na jar tohto roka polícia informovala, že už v niekoľkých oblastiach otvorila trestné konania – týkali sa celkového riadenia pandémie, fungovania mobilných odberových miest a nákupu vakcín či ochranných pomôcok.
Policajné prezídium však dnes uvádza, že časť konaní bola zastavená. Podľa hovoru prezídia vyšetrovací tím dosiaľ nikoho neobvinil, no celkovo otvoril desať trestných konaní. Tri z nich už boli odmietnuté. Prokuratúra spresňuje, že išlo o podozrenia z obzvlášť závažného všeobecného ohrozenia a v dvoch prípadoch o podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Napriek tomu zostáva v hre ešte šesť ďalších stíhaní a jedna vec je stále len v predprípravnom štádiu.
Rozsiahle preverovanie rozhodnutí
Polícia skúma široké spektrum krokov prijatých počas pandémie – od nákupov zdravotníckeho materiálu a vakcín až po financovanie mobilných odberových miest. Nie je však známe, ktoré z týchto podnetov boli ukončené a ktoré stále pokračujú.
Na výsluchy sú pravidelne predvolávaní aj predstavitelia bývalých vlád. Analýza, na ktorú sa odvolával Žilinka, im vyčítala nedostatočnú komunikáciu, nekoordinované opatrenia aj oneskorené lockdowny. Odborníci zároveň tvrdili, že časť politikov odmietala verejne podporovať očkovanie a niektoré opozičné vystúpenia podľa nich dokonca prispievali k šíreniu dezinformácií.
Ukazuje na Lengvarského
Igor Matovič uvádza, že už má problém spomenúť si, v akých kauzách vypovedal. Tvrdí však, že vyšetrovanie by sa malo zamerať najmä na politikov, ktorí podľa neho spochybňovali opatrenia a šírili nepravdivé informácie o covide či očkovaní, čo mohlo mať závažné následky.
Marek Krajčí, ktorý odišiel z ministerstva na jar 2021, hovorí, že sa zúčastnil na viacerých výsluchoch. Tvrdí, že odchádzal s presvedčením, že konal maximálne zodpovedne. Upozorňuje však, že najťažšia časť pandemickej situácie prišla až po jeho odchode a týkala sa už obdobia, keď rezort viedol Vladimír Lengvarský. Podľa Krajčího práve neskoršie zlyhania počas tretej vlny mohli viesť k najvážnejším následkom aj k možným ekonomickým stratám.
Krajčí tiež pripúšťa, že spolu s Matovičom nezvládli komunikáciu smerom k verejnosti. Analýzu, ktorú citoval aj generálny prokurátor, považuje za nekvalitnú a metodologicky chybnú.
