Napätie medzi generálnou prokuratúrou a vládnou koalíciou v posledných dňoch výrazne vzrástlo. Situácia sa začala vyostrovať ako procesná otázka ohľadom nákupu kancelárskeho vybavenia na Krajskej prokuratúre v Žiline, no v priebehu niekoľkých dní prerástla do otvoreného konfliktu, v ktorom zaznievajú obvinenia zo zasahovania do citlivých trestných konaní aj tvrdenia o pokuse podkopať nezávislosť jednej z kľúčových inštitúcií štátu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka po vystúpení na výbore parlamentu ostro odmietol, že by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval postup žilinského krajského prokurátora v kauzách s politickým rozmerom. Naopak, naznačil, že tlak prichádza zo strany vlády a koaličných poslancov. Premiérove vyjadrenia na sociálnych sieťach podľa neho ukazujú, že predseda vlády má na vývoj situácie osobný aj politický záujem, uvádzajú Aktuality.
Výbor bez otázok a obvinenia z prekračovania kompetencií
Na rokovaní Výboru pre obranu a bezpečnosť mal Žilinka reagovať na tvrdenia krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý vedenie generálnej prokuratúry obviňuje z neprimeraného zasahovania do dvoch trestných vecí. Po úvodnom vystúpení však generálny prokurátor z rokovania odišiel bez toho, aby umožnil poslancom klásť otázky. Vysvetlil to tým, že výbor podľa jeho názoru nemá právomoc posudzovať personálne otázky prokuratúry ani preverovať interné rozhodnutia.
Pred novinármi označil postup poslancov za zásah do nezávislosti prokuratúry a tvrdil, že ide o snahu politikov ovplyvniť trestné konania, ktoré sa týkajú osôb s väzbami na vládne prostredie.
Konfrontácia s premiérom a spor o novelu zákona
Konflikt sa ešte vyostril po tom, čo generálny prokurátor kritizoval vládny zámer urýchlene upraviť zákon o ochrane oznamovateľov. Práve tento mechanizmus použil Balogh, keď sa bránil svojmu plánovanému odvolaniu. Žilinka naznačil, že reakcie predstaviteľov vlády na jeho vystúpenia považuje za neprimerané a podľa jeho slov aj za prejav osobnej zainteresovanosti predsedu vlády.
Odmietol, že by zo strany generálnej prokuratúry došlo k nátlaku na podriadených. Uviedol, že ak by žilinský krajský prokurátor vnímal postup nadriadených ako nezákonný, mohol o tom informovať priamo jeho, čo sa podľa neho nestalo ani jediný raz.
Dve citlivé kauzy v pozadí sporu
Podľa listu, ktorý Balogh adresoval parlamentnému výboru, mal generálny prokurátor prekročiť svoje právomoci v dvoch trestných konaniach, ktoré sú politicky veľmi citlivé. Ide o prípad súvisiaci s odmenami pre advokáta Radomíra Bžána a manažéra štátnej firmy MH manažment Juraja Gedru, ako aj o konanie voči Svetozárovi Chabadovi, ktorý pôsobil na prokuratúre v Bratislave a ktorému sa pripisuje dlhodobá nečinnosť v množstve spisov. Chabada má zároveň rodinné väzby na predsedu vlády, čo vnáša do prípadu ďalšie napätie.
Generálny prokurátor akékoľvek zasahovanie poprel a zdôraznil, že rozhodnutia v oboch veciach prijímali jeho podriadení v rámci svojich zákonných kompetencií.
Tri roky prieťahov
Balogh v liste uviedol, že mu mal Žilinka na osobnom stretnutí oznámiť, že mu ochraňoval chrbát, no že s tým končí. Generálny prokurátor túto vetu kategoricky odmietol a vyhlásil, že takýto slovník nepoužíva a ani nepovažuje za profesionálny.
Ako ďalší dôvod Baloghovho odvolania spomenul dlhodobé prieťahy v konaniach. Tvrdil, že v niektorých spisoch sa nepostupovalo celé roky a že práve tento stav bol dôvodom, prečo generálna prokuratúra nariadila podrobný dohľad. Novinári sa Žilinku pýtali, ako vníma fakt, že v minulosti zrušil viacero obvinení nominantom Smeru, zatiaľ čo dnes čelí útokom práve zo strany tej istej politickej skupiny. Odpovedal, že rozhodnutia prokuratúry nikdy neboli motivované politicky, ale riadili sa výlučne zákonom.
Predseda výboru kritizuje postup generálneho prokurátora
Podľa predsedu výboru Richarda Glücka generálny prokurátor odmietnutím diskusie poslancov sklamal a zároveň znemožnil, aby výbor vypočul samotného Balogha. Glück tvrdil, že generálny prokurátor má v právnom systéme také postavenie, ktoré mu umožňuje zabrániť podriadenému prokurátorovi vypovedať pred poslancami, čo podľa neho dokazuje potrebu legislatívnych zmien.
Odmietol, že by výbor konal na politickú objednávku. Tvrdil, že keď výbor dostal prvý list, nebolo z neho jasné, koho kauzy sa týkajú.
Opozícia vidí politický plán vlády
Opozičné strany tvrdia, že koalícia sa snaží zbaviť Žilinku už dlhší čas a súčasné dianie vnímajú ako nový pokus po tom, čo zlyhal návrh na zavedenie doživotnej renty pre generálneho prokurátora. Podľa opozičných poslancov ide o snahu zasahovať do prokuratúry a ochrániť osoby s väzbami na vládu.
Niektorí poslanci zároveň upozorňujú na súvislosť so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, na ktorý sa obrátil aj prokurátor Balogh. Tvrdia, že koalícia tým oslabuje mechanizmy ochrany ľudí, ktorí upozorňujú na možné nezákonné postupy v štátnej správe.
