Slovensko sa od konca novembra ocitá v situácii, keď všetky príjmy z daní a odvodov už boli minuté. Zvyšok roka sa tak financuje len vďaka požičaným peniazom. Ide o obdobie, počas ktorého sa všetky výdavky – od platov v školstve až po sociálne dávky – pokrývajú úvermi.
Kým pre bežného človeka je deň, keď „minie všetko“, len osobná starosť, pre štát je to jasný signál, že hospodári nad svoje pomery.
Aj napriek tomu, že príjmy verejného sektora rastú rýchlejšie než kedykoľvek predtým, situácia sa nezlepšuje.
Na budúci rok by mali dosiahnuť rekordných 60,5 miliardy eur, čo je pre porovnanie takmer dvojnásobok oproti roku 2018. Podiel príjmov na HDP sa tak vyšplhá na historických 43,6 percenta. Tento nárast však nie je výsledkom prudkého bohatnutia krajiny, ale najmä vyšších daní a poplatkov, ktoré sa zavádzali v posledných rokoch.
Prečo nestačí mať viac peňazí?
Hoci sa môže zdať, že vyššie príjmy znamenajú stabilnejšie financie, slovenský prípad ukazuje pravý opak. Ako uviedla sita.sk, hlavným problémom nie je nedostatok daní, ale príliš vysoké verejné výdavky. Za posledné desaťročia narástol ich podiel na ekonomike zo zhruba 37 na 48,5 percenta. To je jeden z najprudších skokov v Európskej únii.
Krajina tak míňa viac, než si môže dovoliť, a to rýchlejšie, než rastie jej výkon. Pre lepšiu predstavu:
- výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy,
- sociálne dávky nie sú dostatočne adresné,
- štát samotný sa nafukuje bez toho, aby sa zlepšila efektivita,
- mnohé programy podporujú plošne všetkých, nie tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú.
Odborníci preto upozorňujú, že samotné zvyšovanie daní problém nevyrieši. Slovensko totiž nepatrí medzi krajiny s nízkym daňovým zaťažením, práve naopak. Už dnes odvádza štát obyvateľom aj firmám pomerne veľkú časť ich príjmov.
Ako sa dostať z kruhu nekonečného míňania?
Riešenie podľa analytikov spočíva v úprave veľkosti štátu, nie v ďalšom dvíhaní daní či poplatkov. Slovensko už v minulosti fungovalo pri nižšom objeme verejných výdavkov – približne na úrovni 40 percent HDP. Tak tomu bolo napríklad v rokoch 2011 až 2012 či 2017 až 2018. V tom čase dokázala krajina financovať svoje fungovanie bez toho, aby sa koncom roka spoliehala na pôžičky.
Úprava výdavkov by tak umožnila riešiť deficit oveľa šetrnejšie a spravodlivejšie. Najmä preto, že vyššie dane zasahujú všetkých – rodiny, dôchodcov aj podnikateľov – zatiaľ čo rozumnejšie hospodárenie štátu by dopadlo najmä na jeho vlastnú prevádzku.
