Maďarská karta je späť. V polovici volebného obdobia vytiahlo Progresívne Slovensko tému Benešových dekrétov. Koalícia hovorí o granáte vhodenom do nadštandardných slovensko-maďarských vzťahov. Michal Šimečka v tom vidí gesto dobrej vôle voči maďarskej komunite na Slovensku.
Diskusia o Benešových dekrétoch je jednou z najcitlivejších tém v slovensko-maďarských vzťahoch. Jej otvorenie zostáva aj po 80 rokoch mimoriadne kontroverzné a politicky výbušné. „Vyzývame všetky politické strany, aby dali ruky preč od Benešových dekrétov,“ reagoval predseda SNS Andrej Danko.
Ak bude Progresívne Slovensko o tejto téme ďalej hovoriť, šéf SNS je pripravený predložiť právnu analýzu a obrátiť sa na generálneho prokurátora.
S Andrejom Dankom (SNS) sa zhodli aj ďalší koaliční a niektorí opoziční politici. Všetci zdôrazňujú, že nie je dobré vracať sa k traumatickým témam povojnového usporiadania. Danko tiež upozorňuje na to, že Benešove dekréty sú dodnes súčasťou právneho poriadku.
Predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa obáva aj narušenia dobrých vzťahov s Maďarskom. „PS navrhlo zastavenie uplatňovania Benešových dekrétov. Vzťahy s Maďarskom máme dnes najlepšie v histórii, tak prečo do nich nehodiť granát, že? Ibaže progresívci ho neomylne hádžu na slovenskú stranu Dunaja,“ napísal na sociálnej sieti predseda Hlasu-SD.
Na vyjadrenia predsedu PS zareagovala aj slovenská vláda, ktorá k otázke povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku, takzvaným Benešovým dekrétom schválila uznesenie.
„Dôrazne odmietame otváranie a politizáciu tejto témy, a rovnako odmietame zneužívanie občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti v manipulatívnej snahe opozičného PS dostať sa k moci. Otázka povojnových dokumentov je uzatvorená,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
KDH varuje pred jatrením starých rán
Podpredseda KDH Viliam Karas nespochybňuje význam maďarskej menšiny, ktorá je prirodzenou súčasťou Slovenska. Za nebezpečné však považuje „lacné otváranie historických rán“.
„PS si zjavne myslí, že maďarskému voličovi imponuje, keď začne hovoriť o Benešových dekrétoch. V skutočnosti tým nerobí nič iné, len vnáša do spoločnosti napätie a prebúdza staré krivdy,“ povedal o iniciatíve PS Viliam Karas.
Ako právnik aj ako politik si Karas myslí, že krivdy minulosti treba pomenovať aj odsúdiť, najmä tie založené na kolektívnej vine. KDH však odmieta spochybňovanie právnych základov povojnového usporiadania. „To je slepá ulička. Neprinesie spravodlivosť ani zmierenie — len nové rozdelenie,“ vyhlásil Karas.
Maďarská aliancia: Konfiškácie prebiehajú aj dnes
Maďarská aliancia sa chce problematike Benešových dekrétov venovať na nadchádzajúcom sneme. Strana tvrdí, že prostredníctvom Benešových dekrétov dochádza aj v súčasnosti k tzv. retroaktívnym konfiškáciám, ktoré štát označuje ako „korekciu chýb v minulosti“.
„Možno by bolo načase pomenovať veci pravými menami, aby pre túto ‚korekciu chýb‘ neprichádzali občania o svoj majetok ešte aj dnes,“ tlmočila stanovisko Maďarskej aliancie jej hovorkyňa Klára Magdeme.
Na tému Benešových dekrétov sa v minulosti vyjadril aj bývalý podpredseda NR SR a predseda strany Most-Hid Béla Bugár. Aj on upozornil na to, že téma je veľmi citlivá a jej otvorenie (najmä bez jasného návrhu) môže znamenať „otvorenie Pandorinej skrinky.“ Bugár tiež varoval, že takéto debaty bez zodpovednosti, môžu vyvolať napätie.
Čo Progresívne Slovensko navrhlo?
Poslanecký klub Progresívneho Slovenska prijal počas svojho straníckeho výjazdu na južnom Slovensku uznesenie o spolužití a rozvoji regiónu.
„Som hrdý na to, že sme prijali uznesenie, v ktorom vyzývame vládu na pomoc južným okresom, a na konkrétne kroky, aby sa aj občanom maďarskej národnosti na Slovensku žilo lepšie. A nič na tom nezmení krik vládnych politikov, ktorí chcú odviesť pozornosť od svojich zlyhaní, drahoty a ožobračovania, alebo tých, ktorí sa do parlamentu chcú vyviezť na lacných klamstvách a útokoch,“ povedal počas výjazdu predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Strana v uznesení okrem iného vyzýva vládu, aby urobila gestá dobrej vôle voči maďarskej komunite na Slovensku, vrátane uznania povojnových krívd. PS tiež apeluje na štátne orgány, aby pri rozhodovaní o sporoch týkajúcich sa vlastníctva nehnuteľností nepostupovali na základe Benešových dekrétov. Dekréty sú podľa PS právne „vyhasnuté“ a nesmú byť základom pre nové právne akty.
