Pracovné právo čaká od januára 2026 zásadná reforma. Konsolidačný balíček mení samotnú definíciu závislej práce a zároveň zvyšuje pokuty za nelegálne zamestnávanie. Zmeny sa dotknú zamestnancov aj zamestnávateľov, ktorí si budú musieť jasnejšie strážiť hranicu medzi zamestnaním a podnikaním.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že cieľom úprav je obmedziť obchádzanie zákonníka práce a zvýšiť kontrolu nad tým, kto naozaj pracuje ako zamestnanec. Informuje o tom portál Peniaze.
Prečo sa mení definícia závislej práce?
Konsolidačný balíček okrem finančných opatrení prináša aj zmeny do pracovného práva. Vláda chce pritvrdiť voči praxi, keď firmy namiesto pracovného pomeru využívajú externé živnosti, hoci charakter práce tomu nezodpovedá.
Závislá práca je pritom základným kritériom, podľa ktorého sa posudzuje, či človek patrí do pracovného pomeru – a teda či má byť chránený zákonníkom práce, alebo môže fungovať ako podnikateľ.
Ako vyzerá závislá práca dnes?
Do konca roka 2025 platí pôvodná definícia s piatimi znakmi. Aby išlo o závislú prácu, musí byť vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,
- osobne zamestnancom,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Práve posledný bod býval v praxi často predmetom sporov. Firmy argumentovali, že živnostník si pracovný čas organizuje sám – hoci všetky ostatné znaky napĺňal.
Nová definícia od januára 2026
Od začiatku budúceho roka dochádza k zásadnej zmene, pretože z definície vypadáva kritérium „pracovný čas určený zamestnávateľom“.
Dôvodom je rozšírenie home office a hybridných foriem práce. Mnohí zamestnanci pracujú mimo kancelárie a pracovný čas si upravujú sami, no závislosť od zamestnávateľa ostáva – cez pokyny, kontrolu výsledkov či vzťah podriadenosti.
Nové znenie tak obsahuje už len štyri znaky, ktoré musia byť splnené súčasne. Závislá práca je:
- vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,
- osobne,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa.
Sankcie sa sprísňujú: čo sa zmení pri pokutách?
Zákon o nelegálnej práci považuje vykonávanie závislej práce mimo pracovnoprávneho pomeru za porušenie legislatívy. Od roku 2026 však bude postih prísnejší.
Doterajšie pokuty
2 000 – 200 000 € pri nelegálnom zamestnávaní jednej osoby, 5 000 – 200 000 € pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac osôb.
Pokuty od januára 2026:
4 000 – 200 000 € pri nelegálnom zamestnávaní jednej osoby, 8 000 – 200 000 € pri nelegálnom zamestnávaní viacerých osôb.
Vláda tým vysiela jasný signál, že obchádzanie pracovného práva sa už neoplatí. Rok 2026 tak bude pre zamestnávateľov aj živnostníkov testom, či majú správne nastavené pracovné vzťahy a či ich prax zodpovedá novej definícii.
Slovensko sa odlepilo od dna, no ceny stále rastú
Kým niektoré krajiny riešia oveľa ostrejší rast cien, u nás sa situácia stabilizuje. Rakúsko aj Maďarsko momentálne vykazujú vyššie zdražovanie ako Slovensko, čo je v kontexte posledných rokov nezvyčajná zmena. Ešte výraznejšie je to v porovnaní s Rumunskom, kde inflácia presahuje osem percent a domácnosti tam zažívajú zdražovanie, aké si mnohí Slováci pamätajú spred dvoch či troch rokov.
Naopak, Česko a Poľsko sú v rámci V4 pod nami — ich inflácia je bližšie európskemu priemeru. V eurozóne sa situácia celkovo stabilizovala na úrovni okolo dvoch percent, čo je cieľ, ktorý európski analytici dlhodobo sledujú.
Slovenský Štatistický úrad dokonca pracuje s ešte miernejšími októbrovými údajmi, keďže podľa domácej metodiky dosiahlo zdražovanie len 3,7 percenta. Odborníci očakávajú, že podobný vývoj môže pokračovať aj v novembrových číslach.
Podľa ekonómov však stále treba počítať s tým, že:
- ceny sa neznižujú, iba rastú pomalším tempom
- služby ostávajú najväčším motorom zdražovania
- potraviny reagujú na zmeny dynamickejšie než iné kategórie
- ceny energií síce klesli, no ostávajú rizikovou položkou
Čo dnes najviac ťahá zdražovanie nahor
Najvýraznejším motorom rastu cien sú aktuálne služby. Reštaurácie, kaderníctva, opravy či cestovanie medziročne zdraželi o viac než tri percentá. Keďže predstavujú takmer polovicu všetkých výdavkov domácností, ich vplyv na celkovú infláciu je najväčší.
Výrazne rastú aj potraviny, alkohol a tabak, ktoré sú pre ľudí jednou z najcitlivejších položiek. Ich inflácia sa pohybuje okolo 2,5 percenta, čo stále výrazne cítiť na pokladniciach.
Priemyselné tovary ako oblečenie, nábytok či elektronika síce zdražujú najpomalšie, no aj malé zmeny v tejto oblasti ovplyvňujú výdavky domácností, keďže ide o približne štvrtinu celkového spotrebného koša.
Zaujímavým faktorom sú energie. Tie boli v októbri medziročne lacnejšie, čím pomohli celkovú infláciu znížiť. Odborníci však pripomínajú, že ich ceny sú jedny z najkolísavejších a dokážu rýchlo otočiť celý vývoj inflácie smerom nahor.
